Ikona telefónu +421 43 455 53 33 Po - Pia 7:30 - 17:00
Ikona shopu Vyskúšajte náš
e-shop »

Ako zadržať dažďovú vodu v záhrade

Zachytávanie dažďovej vody do suda
Publikované 11.05.2023 10:15

Aj v našich končinách sa čoraz častejšie objavujú extrémy v počasí – dlhé obdobia sucha striedajú prívalové dažde, pri ktorých voda nestačí vsiaknuť do pôdy a tak jej väčšina odtečie. Sú to prejavy klimatických zmien, ktorými trpí krajina, naše záhrady aj studne. A to zvyšuje dôležitosť zadržiavania dažďovej vody v záhradách. Aké systémy na zadržiavanie vody sú vlastne k dispozícii a aké sú možnosti využitia dažďovej vody?

Kvalitná voda zadarmo

Len na zavlažovanie trávnika s plochou 100 m2 sa v lete minie denne viac než 400 litrov vody. Voda, ktorá nám „spadne z neba“, je pritom zadarmo a na zavlažovanie záhrady je dokonca vhodnejšia než voda z kohútika. Dažďová voda totiž neobsahuje chlór a je chudobná na soli (opak tzv. tvrdej vody), takže nespôsobuje zasoľovanie pôdy. Jej kvalita je zároveň dostatočná aj na splachovanie či pranie, čím môžete ušetriť za ďalšie desiatky litrov vody odobratej z verejného vodovodu.

Ako možno využiť dažďovú vodu v domácnosti?

  • Zavlažovanie záhrady je najčastejší a najjednoduchší spôsob využitia dažďovej vody. Ak chcete zároveň používať automatický závlahový systém, je však potrebné zaistiť v obdobiach sucha dopúšťanie vody do zbernej nádrže – či už vodou zo studne, alebo z verejného vodovodu. V druhom prípade požiadajte vodárenskú spoločnosť o oddelené meranie, aby ste sa vyhli platbe za stočné.
  • Na pranie bielizne je dažďová voda veľmi vhodná, pretože je mimoriadne mäkká. V tomto prípade nielen ušetríte za vodu z verejného vodovodu, ale znížite si aj spotrebu pracích práškov a zmäkčovadiel. Na pranie však nemusí byť ideálna voda z každej strechy – ak máte napríklad plechovú strešnú krytinu, biela bielizeň zrejme nebude nikdy úplne biela.
  • Na splachovanie toalety sa minie množstvo vody, ktorá vlastne odchádza rovno do kanalizácie. Na tento účel je priam hriech používať pitnú vodu. Keď sme však pri kanalizácii – ak do nej chcete pôvodom dažďovú vodu odvádzať, budete potrebovať zmluvu s prevádzkovateľom kanalizácie. Ďalším negatívom využívania dažďovej vody priamo v domácnosti (či už na splachovanie, alebo na pranie), je potreba dvojakých rozvodov vody v dome.
  • Ak do vykurovacieho systému dopĺňate počas roka chýbajúcu vodu, dažďová je na to ideálna. Príčinou zanášania rozvodov vodným kameňom sú totiž minerály, ktoré obsahuje tvrdá voda. Pri dažďovej vode, v ktorej nie sú rozpustené soli vápnika a horčíka, tento problém teda nehrozí.

Najjednoduchšie riešenie predstavujú nadzemné nádrže

Ak chcete využívať dažďovú vodu ako ekologickú a podstatne lacnejšiu alternatívu na polievanie záhrady, najjednoduchším riešením je zadržiavanie vody zo strechy do nadzemnej nádoby, napríklad do veľkokapacitného suda. Sud na dažďovú vodu je najlepšie umiestiť priamo pod odkvap. Zároveň je pritom dobré vyriešiť aj prepad prebytočnej vody do vsakovacej jamy.

Na takýto jednoduchý systém na dažďovú vodu nepotrebujete ani veľa financií, ani veľkú strechu. Môžete ho doplniť napríklad aj ku garáži alebo k záhradnému domčeku – či už priamo počas výstavby, alebo dodatočne, kedykoľvek neskôr.

Nadzemné nádrže na dažďovú vodu sú síce najlacnejším riešením, pri využívaní však majú svoje limity.

Výhody nadzemnej nádrže na dažďovú vodu:

  • Priaznivá cena. Nejde pritom len o cenu samotného suda na dažďovú vodu. Ušetríte aj za čerpadlo, ktoré pri nadzemnej nádrži nie je potrebné. Stačí využiť gravitáciu – nádobu, v ktorej sa zhromažďuje dažďová voda zo strechy, postavte na nízky podstavec tak, aby sa pod ventil v spodnej časti nádoby dalo vsunúť vedro či pripojiť hadica na polievanie.
  • Rýchla a jednoduchá inštalácia.

Nevýhody nadzemnej nádrže na dažďovú vodu:

  • Obmedzené využitie. A to nielen pokiaľ ide o spôsob, ale aj čas využívania. Takúto vodu možno používať len na polievanie záhrady, čo je aktuálne len počas niekoľkých mesiacov v roku.
  • Nižšia kvalita vody. Voda v nadzemnej nádrži degraduje podstatne rýchlejšie než v podzemnej, pôsobí na ňu totiž teplo a slnečné svetlo. Otvorený sud s dažďovou vodou sa navyše môže stať nevítaným liahniskom komárov vo vašej blízkosti.
  • Nároky na priestor. Samozrejme, sud na dažďovú vodu zaberie v záhrade nejaké miesto.

Podzemné nádrže umožňujú širšie využitie

Ak chcete dažďovú vodu používať na automatické zavlažovanie, prípadne ju využívať aj v domácnosti, vhodným riešením je systém na dažďovú vodu s podzemnou retenčou nádržou. Voda z takéhoto zásobníka, ktorý je umiestnený pod zemou, sa potom môže používať napríklad aj na splachovanie toaliet, pranie či umývanie.

Výhody podzemnej nádrže na dažďovú vodu:

  • Celoročné využívanie. Takto uskladnená dažďová voda nemusí slúžiť len na polievanie záhrady, možnosti na jej použitie sú omnoho širšie.
  • Nulové nároky na priestor v záhrade. Keďže zásobník dažďovej vody je pod zemou, v záhrade nepredstavuje takmer žiadne priestorové obmedzenie.
  • Bezpečné dlhodobé skladovanie vody. Voda má totiž v retenčnej nádrži pod zemou ideálne podmienky – konštantnú teplotu a prostredie bez prístupu svetla.

Nevýhody podzemnej nádrže na dažďovú vodu:

  • Vyššie vstupné náklady. Tie pritom súvisia nielen s náročnejším systémom na zadržiavanie vody, jej čistenie a čerpanie, ale aj s prípadnými dvojitými rozvodmi v dome.
  • Zložitejšia realizácia. Tento typ nádrže si, samozrejme, vyžaduje výkopové práce, potrebný je tiež prívod elektriny (na zapojenie čerpadla) a rozvod na dopúšťanie vody (ideálne studňovej).

Čo by mal obsahovať systém na využitie dažďovej vody?

Ak chcete využívať v domácnosti dažďovú vodu, budete potrebovať podzemnú retenčnú nádrž, v ktorej budete vodu zachytávať, a vodné čerpadlo alebo čerpací systém. Ak sa bude voda zo zásobníka používať na zavlažovanie záhrady, optimálnou voľbou je automatické ponorné čerpadlo. Keďže do zásobníka sa dostáva dažďová voda zo strechy, dôležitá je aj jej filtrácia – tá by mala byť dôkladnejšia, ak má byť využitie dažďovej vody širšie. Najskôr je nutné zachytiť lístie a ďalšie hrubé nečistoty, čo zabezpečia filtračné mriežky, ktoré je potrebné osadiť do strešných žľabov. O ďalšie čistenie vody sa potom postará zemný filter nainštalovaný pred vstupom do retenčnej nádrže.

Aká veľká má byť nádrž na dažďovú vodu?

Pri výbere vhodného zásobníka na dažďovú vodu je dôležité správne stanovenie jeho objemu. Treba pritom vychádzať jednak z potreby dažďovej vody v domácnosti (v závislosti od spôsobu jej využívania), jednak z veľkosti strechy.

Dimenzovanie podľa potreby vody v domácnosti:

Veľkosť nádrže sa obvykle určuje tak, aby zásoba dažďovej vody vystačila v domácnosti a v záhrade na 3 týždne. Na 1 osobu sa pritom odporúča počítať s objemom zásobníka 1 m3, minimálne 1 m3 je potrebný aj na každých 100 m2 pravidelne zalievanej záhrady. (Pre predstavu – ak plánujete používať dažďovú vodu iba na polievanie záhrady a upratovanie, pre bežnú štvorčlennú domácnosť s priemerne veľkou záhradou postačí nádrž s objemom 4 až 6 m3.)

Dimenzovanie podľa potreby veľkosti strechy:

Pri tomto výpočte treba vychádzať nielen z plochy strechy, ale aj z priemerných zrážok v konkrétnej lokalite. Zjednodušene však možno povedať, že na každých 25 m2 plochy strechy by mal pripadať približne 1 m3 objemu zásobníka. Streche s plochou 150 m2 teda zodpovedá nádrž na dažďovú vodu s objemom 6 m3.

Objem retenčnej nádrže by potom mal zodpovedať menšiemu z vypočítaných čísiel.

Príspevok od štátu

Na zachytávanie dažďovej vody môžete získať dotáciu. Ako súčasť boja s klimatickou krízou je totiž zadržiavanie a využívanie dažďovej vody jednou z priorít aj pre štát. V Pláne obnovy sa preto počíta s finančnou podporou, a to v podobe príspevku z programu na obnovu rodinných domov, ktorý realizuje Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia. Príspevok v rámci programu Obnov dom je určený aj na akumulačnú nádrž na dažďovú vodu vrátane čerpadla. Aktuálne informácie o programe nájdete na www.obnovdom.sk

Zdroj (Source):
Fotobanka GARDEON