Kamarát Boris má záhradu. Keďže je výborným kuchárom, má mnoho kamarátov, ktorí pri jeho záhrade radi pribrzdia, len tak sa oprú o plot a začnú debatovať. Pri druhej otázke sú už vnútri a pozerajú na Borisa, ako obracia na grile krkovičku. Je veľmi pohostinný, a tak minulý rok usúdil, že potrebuje altánok pre okoloidúcich. Inak ten nápor turistov jeho plot nevydrží.
Altánok zohnala jeho šetrná priateľka Daniela. Z druhej ruky v Šamoríne. Vybrať sa poň, rozmontovať ho na cudzom dvore, pooznačovať jednotlivé komponenty, naložiť do valníka, ktorý sme museli požičať a odvoz na jeho záhradu za Malacky, bola celodenná akcia. Po nej sme, samozrejme, grilovali.
Na druhý deň bola ďalšia celodenná akcia – postaviť altánok. To už sme takí veselí neboli. Sem-tam niečo nesedelo, sem-tam sme niečo nevedeli nájsť a najmä, Boris pomáhal skladať a varila jeho priateľka a naše manželky. Stálo to však za to. Večer sme všetci spolu sedeli pri guláši v krásnom veľkom altánku. A všetci sme sa tešili. Altánok prežil jesenné dažde, sneh, aj keď ho moc nebolo, až prišla tohtoročná jar. A ten jeden jediný vietor, ktorý niekedy koncom februára, či začiatkom marca, prebehol Slovenskom. Ten neprežil. Stačil tento vietor a altánok, s ktorým sme sa tak narobili, ľahol k zemi.
Samozrejme, že nikto nikomu nič nevyčítal. Pretože, ak niečo kupujete z druhej ruky, a potom to ešte rozložíte a znovu zložíte, je vám jasné, že to opätovne nemôže mať rovnakú pevnosť, ako keby to bolo nové a skladané prvýkrát profesionálmi. Vtedy sme si však uvedomili, že taký nápor vetra nemusia udržať aj iné naše búdky na náradie, a tak sme sa po večeroch začali viac rýpať v téme. Tento text je jeho výsledkom.
Jeden z nás konzultoval u suseda z Výskumného ústavu zváračského, druhý hovoril s kamarátom, ktorý pracuje vo v inžinierskej kancelárií v Nemecku na vývoji aut a svoje k tomu povedal aj kamarát stolár, ktorý sa vyzná v dreve. Napokon sme sa dostali k tomuto výsledku:
Podcenili sme pevnosť našej malej stavby. Pri záhradných altánkoch alebo prístreškoch je dôležité z čoho sú, z akých materiálov, ale tiež, na akom mieste stoja. Borisov altánok nebol z vhodného dreva. Drevo bolo staré a nedostatočne ošetrovné. Prví majitelia sa oň moc nestarali a my sme to mali vidieť už pri tom rozkladaní. Preto už nanovo poskladaný altánok nemal potrebnú pevnosť. Tiež sme urobili chybu v tom, že sme ho postavili uprostred dvoch záhrad, aby opticky oddeľoval pozemok, ktorý má cez 30 árov.
Okrem nízkych jabloní a hrušiek, ktoré len nedávno vysadil, tam ešte nič nie je. Čiže mu nič nekrylo chrbát a ten silný vietor taký chabý posplietaný, chudák, fakt nemohol vydržať. Tiež sme podcenili pevnosť spojov. „Je to ako pri autách, kde sa neposudzuje len hrúbka plechu ale aj pevnosť spojov jednotlivých komponentov.“ A to nám vysvetlil kamarát, ktorý pracuje na vývoji áut pre BMW Daniel Šišan.
Plechy na autách a prístrešky
Podľa neho to má automobilový priemysel výborne zvládnuté a pri nárokoch na stavbu a použitie materiálov sa dá brať z neho príklad. Výrobca v automobilovom priemysle má jednoznačnú povinnosť pri spájaní jednotlivých dielov overiť kvalitu plechov aj zvarových spojov ešte pred tým, než dá vyrábať celú sériu. „Ešte vo vývoji sa v CAE softwéroch simuluje presne definované zaťaženie, ktoré sa môže na plechy vyvíjať. Ak nezvládnu to, čo sa od nich očakáva, pridáva sa na hrúbke a pevnosti plechu a tiež na jeho vlastnostiach, prípade sa upraví zloženie materiálu. Dovtedy, kým test tlaku zvládnu. Preto sú v jednotlivých častiach auta rôzne hrubé plechy.“ pokračuje náš kamarát Danko.
Štandardná hrúbka plechu sa v závislosti od umiestnenia na vozidle pohybuje od 0,5 až po 0,8 mm. Špeciálne plechy pre pancierové automobily majú hrúbky až do 3 mm. Na záhradných domčekoch je hrúbka steny 0,7 mm a rám steny má 2 milimetre. Plechová strešná krytina má 0,75 mm, čo sa skoro rovná najsilnejšej časti auta v miestach jeho prípadného nárazu, ak by k nemu došlo. Hrúbka stĺpu záhradného prístrešku má 3 milimetre a hrúbka platne prístrešku je hrubšia ako pancierové auto. Má až 5 milimetrov. Keď si porovnáte tieto čísla, otvoria sa vám celkom nové obzory.
Pri hrúbke plechu to ale nekončí. Už sme spomenuli, že sú dôležité aj jeho vlastnosti, ako napríklad pozinkovanie. Vďaka nemu dostávajú plechy v automobilovom priemysle dvanásťročnú záruku. To Borisov altánok nemal šancu. Rovnakú garanciu vydáva aj ten výrobca, ktorý spracováva jednotlivé diely lisovaním. Ten musí zabezpečiť celistvosť. Čiže, formálne vzato, v automobilovom priemysle človek už používa výrobok, ktorý je zo všetkých strán kvalitatívnych parametrov otestovaný.
Čiže, keď ideme kupovať auto, nemáme dôvod analyzovať, kde použil výrobca akú hrúbku plechu, opierame sa o to, že presne takú, aká je na tom mieste nutná. Rovnako to je aj pri záhradných domčekoch, či altánkoch z ocele a hliníka. Podliehajú porovnateľným testom, ktoré skúmajú všetko, čo vydržia. Navyše majú ďalšiu výhodu porovnateľnú s autami. Aj tú sa používajú špeciálne nátery, ktoré materiál chránia a vďaka nim sú prakticky bezúdržbové.
Hrúbka montovaných stavieb GARDEON:
Hrúbka steny – 0,7 mm
Rám steny – 2 mm
Strešná krytina – 0,75 mm
Hrúbka ocele na stĺpe prístrešku – 3 mm
Konštrukčné vlastnosti oceľových spojov
Hlavnou myšlienkou pri konštrukcii auta je použiť materiál, ktorý by svojou plastickou deformáciou spotreboval čo najviac energie nárazu a zmiernil ho. Konštrukcia má totiž maximálne chrániť posádku v prípade nehody. Na to sa všetci, ktorí jazdíme a vozíme vo svojich autách svoje rodiny, spoliehame. Okrem iného musia plechy auta ako celok znášať rôzne priečne, pozdĺžne a iné asymetrické ohybové zaťaženia bez viditeľných prejavov. A toto je presne tá informácia, ktorú, keby Boris bral do úvahy pred kúpu jeho altánku, určite by nevzal ten, ale montovaný oceľovo-hliníkový.
Toto leto by nemusel stavať nový, pretože ten by spomínaný vietor vydržal. Veď by bol minimálne tak pevný ako karoséria jeho auta. Mimochodom, viete, akú hrúbku má karoséria vášho auta? Ja to už viem. Pretože je to pre mňa dôležitá informácia. A keby som staval nad ním prístrešok, určite by som chcel, aby ho chránil minimálne tak, ako chráni ono nás, keď sa na ňom niekam vyberieme.