Čo by ste sa chceli o japonských záhradách dozvedieť od človeka, ktorí ich pochodil niekoľko desiatok naprieč krajinou a nepíše vám o nich len podľa fotiek z pinterestu? Snáď o nich pre vás obsiahneme to najdôležitejšie. Vďaka čomu uvidíte, prečo sú japonské záhrady tak jedinečné a čo z nich by sme si my – obyvatelia strednej Európy, mohli osvojiť tiež, aby sa aj naše záhrady stali kúskom raja a pokoja.
Japonské záhrady nie sú len formálnym názvom pre pedantne upravené milimetre štvorcové drahocenného pozemku na tomto ázijskom ostrove. Svoje záhrady si totiž Japonci uctievajú priam ako živý organizmus a majú k nim skoro až náboženský vzťah.
Umelo vytvorené vodné plochy sú v Japonsku bežné. Spolu so zeleňou aspoň čiastočne ochladzujú počas najteplejších mesiacov obrovské zastavané plochy s výškovými budovami.
To, čo poznáme pod súčasnými japonskými záhradami, by sme mali popravde jasne odlíšiť od iných historických záhrad zjednodušením, že ide typovo o malé mestské záhrady. Či sú na vidieku alebo v mestách, odlišujú sa jasne prístupom svojho majiteľa. Keď vybudovanie zelenej plochy vedľa svojho príbytku povýši na cieľ.
Zeleň alebo betón
Hovoríme o kuse zeme, na ktorom mohlo pokojne vyrásť pár betónových metrov štvorcových nového bytu alebo parking. A ich majiteľ by sa vďaka nim v krajine, kde má každý centimeter cenu zlata, stal určite oveľa bohatším človekom. Skôr než začneme hovoriť o ich záhradách, treba pochopiť cenu miesta, ktoré niekto obetoval zeleni. Tá je uprostred vysokých budov obrovská.
Keď sa niekam zeleň nevojde vodorovne, určite sa vojde aspoň zvisle.
Japonci dochádzajú do práce kvôli cene ubytovania stovky kilometrov. Denne niekoľko hodín tam aj späť. Slušné ubytovanie v ekonomicky silných mestách je totiž extrémne drahé. Na slovenské pomery ide bežne o vzdialenosti Bratislava Žilina ale tiež Bratislava – Prešov. Samozrejme, inými vlakmi, a inak organizovanými, akými chodíme my tu.
Keď sa niekam zeleň nevojde vodorovne, určite sa vojde aspoň zvisle.
Mať byt v niektorom japonskom meste s metrážou zodpovedajúcou potrebám našej troj-štvorčlennej rodiny, na ktorú sme naučení tu, je tam luxus. Ešte väčší luxus je mať k mestskému bytu aspoň kúsok zeme. Ak na tom kúsku nie je parking, potom o ňom majiteľ určite uvažuje. Ak nie, tak premýšľa nad dostavbou, v ktorej by mohol prenajímať byt.
Ak nezvažuje ani parking ani dostavbu, dokonca ani ryžové políčko, čo je bežné na vidieku, ale malú záhradku, ide o človeka alebo rodinu, ktorá žije nad bežné pomery. Tým vám chceme povedať ako prvé to, že japonská záhrada, ako ju vnímame dnes, nie je samozrejmosťou pre všetkých Japoncov. Typická mestská záhrada je výsadou bohatších ľudí, alebo luxusných hotelov a či prestížnych obchodov.
Aj v takomto parku sa dá zablúdiť. Ak doň vojdete o niekoľko úrovní nižšie alebo vyššie, zrazu uvidíte úplne inú perspektívu, ktorá vám nijako nebude prezrádzať, že by ste mohli byť na rovnakom mieste ako pred časom.
Japonská záhrada má svoj pôvod v Číne, odkiaľ ju postupne prijali za svoju a rozvinuli v Japonsku a časom expandovala aj do iných oblastí. Charakteristické je pre ňu maximálne využitie voľného priestoru a snaha o rešpektovanie prírody. To je jej charakteristika a tak sa aj zachováva do dnešného dňa.
Chrámové záhrady skryjú dušu
Pôvodné tradičné záhrady dnes nájdete najmä popri starých chrámoch. Definujú ich vodné plochy, exotické stromy a kríky, veľké kamene ale tiež piesok či jemný štrk. Tieto záhrady slúžili pri svojom vzniku na rozjímanie a meditáciu. Keby v nich dnes neboli tisíce návštevníkov, vnímali by ste v nich toto všetko celkom jasne. Aj vy by ste mohli meditovať. Videli by ste strohé obrazy z porastov venované očiam, a tiež počuli zvuky venované ušiam. Počkať, ako sa dá vo veľkej záhrade vnímať zvuk?
Zeleň v okolí chrámov je nenápadná. Nijako neruší samotné dielo, ktoré vždy priestoru celkom dominuje.
Do chrámov sa vstupuje po chodníkoch z jemného štrku. Každým krokom sa doň jemne zabárate. To vás upokojuje a unavuje zároveň. Popri kráčaní po chodníkoch v pravých uhloch z jedného chrámu do druhého, prejdete oveľa dlhšie trasy, ako ste zvyknutí a vynaložíte viac úsilia. Predpokladajte, že je všade okolo vás ticho. A vy počujete len vtáctvo v korunách tých nízkych stromov a svoje kroky v jemnom štrku. Kráčate záhradou a v ušiach vám znie iba ššš, ššš, ššš, ššš…
Kým prejdete k poslednému chrámu, ktorý je často v najvyššom bode niektorého mesta, únava, slnko a teplo zohrá svoju rolu na vašom tele ale aj vo vašej hlave. K pokore vás nedonútia vysoké múry so silnou ozvenou ako v kresťanských chrámoch… ale skôr súhra prírody a ľudského umu na vašej ceste k sebe samému hore na vrchol. To sú japonské chrámové záhrady.
Cisárske promenády potešia
Záhrady a parky pri sídlach cisárov a šľachticov mali slúžiť na rekreáciu a estetické potešenie. Azda najznámejším miestom sú cisárske záhrady v Tokyu, ale tiež v Osake, Nagoji a inde. Sú obrovské svojou plochou. Majú jazierka, ale tiež vodopády, zákutia zo stredne vysokých porastov, mierne kopčeky, ktoré tvoria v diaľke zaujímavé reliéfy.
Pozeráte sa na vodnú plochu v tokyjských záhradách cisárskej rodiny. A ten malý domček, z ktorého kúsok na fotografii trčí, je ich obydlie.
V bohatej časti Tokya Shinjuku, kde sú štátne úrady, medzinárodne známe japonské firmy a luxusné hotely, uvidíte takýchto záhrad niekoľko. Je tu aj jeden z najväčších a najznámejších tokyjských parkov s rovnakým názvom. Od roku 1903 slúžil japonskej cisárskej rodine, v roku 1949 ho ale sprístupnili bežnému obyvateľstvu. A to ho reálne užíva. Dennodenne v ňom tisíce ľudí trávi svoj čas relaxom pod sakurami alebo aktívnym oddychom. Japonci si totiž na seba potrpia. Sú dokonale upravení, voňaví a nastajlovaní. Presne, ako ich záhrady. Presne ako bonsaje, ktoré tam vidíte. Majú dokonalé tvarovanie. Je až tak dokonalé, že máte pocit, že každý krík, každý kvet musí mať svojho vlastného stajlistu, ktorý mu dennodenne pristrihne vyčnievajúci vlások.
Jedna záhrada ma uchvátila viac, ako iné. Ústil do nej východ z metra vedľa môjho hotela. Tento východ z metra mal päť úrovní nad sebou do toho istého priestoru. Jednotlivé úrovne boli pospájané schodmi zo skla, padajúcou vodou a totožnými alebo príbuznými porastami, ale…. ale úplne oddelené pre zachovanie súkromia. To znamená, že jeden východ a potom chodník viedol napríklad k rezidencii s apartmánmi, druhý za rezidenciu k jazeru, tretí k obchodom, štvrtý, napríklad, k niektorému ministerstvu a piaty k hotelu. Spolu to bol dokonalo zorganizovaný celok celých sústav chodníkov a vodných plôch medzi záhonmi a kopčekmi z kríkov a stromov.
Parky v Tokyu sú veľmi čisté. A to aj napriek tomu, že v ňom každý deň trávi čas množstvo ľudí.
Hrali sa tam deti, manažéri tam posedávali pri čaji, turisti ležali na zemi a oddychovali alebo si fotili vodopády, hoteloví hostia si v svojej časti užívali chutné jedlo… a to všetko a omnoho viac ste videli len z výšky budov. Dolu ľudia nemali potuchy o tom, ako veľa ich pomedzi umelo vytvorené kopčeky prechádza. Dovideli len na tých, čo boli bezprostredne blízko. Bolo vidieť, že architekt chcel dopriať každému z nich vlastný pôžitok, súkromie, relax, samotu, rozjímanie alebo duchovný rozmer, či rozkoš z priestoru, ktorý si chce užiť ďalšie množstvo ľudí. Každý dostal to, po čo sem prišiel. Svoj jedinečný pohľad, svoju trasu, na nej svoje pohľady a vône.
Malé mestské záhrady dodajú rodine priestor
Ďalšou kategóriou sú záhrady na malých súkromných pozemkoch. Tie sme si nechali na záver, lebo presne o tie nám ide najviac. V týchto záhradách ide o súhru všetkého, čo sme doteraz napísali. Všetky malé záhrady spája jedno. Máte v nich pocit miniaturizácie veľkých predstáv. Ich majitelia sa snov o krásnom výhľade alebo parku na prechádzku nechcú vzdať, a tak zmenšia jednotlivé komponenty. Z nich premyslenou kompozíciou dostanú pocit veľkosti, priestoru a komplexného využitia. Každý prvok má v takejto záhrade svoje miesto a zmysel. Nič v nej, jednoducho, nie je náhodné.
Umelo vytvorené vodné plochy sú v Japonsku bežné. Spolu so zeleňou aspoň čiastočne ochladzujú počas najteplejších mesiacov obrovské zastavané plochy s výškovými budovami.
Aké prvky obsahuje japonská záhrada?
Bonsaj
Je typickou súčasťou japonskej záhrady. Často vyzerá ako solitér citlivo včlenený do perspektívy. Núti vás premýšľať, počítať s ním, kultivovať ho.
Strom – drevina
Mal by byť dominantný. Chodíte okolo neho, sadíte okolo neho, projektujete okolo neho. Je jednoduchý, ale v tej vizuálnej čistote okolo seba vyniká. Môže ním byť okrasná čerešňa, vistéria, magnólia alebo, napríklad, javor.
Skalka
V japonskej skalke dominuje jedna alebo viac skál, ale tiež kompozícia z drobného štrku či dokonca piesku. Skalková japonská záhrada je navrhnutá tak, aby ste v nej na malom priestore videli hory a rieky.
Mach
Vďaka nemu dáte kameňom a celkovo záhrade hebkosť. Zmäkčíte ju. Pokojne ho použite aj na väčšie plochy.
Rastliny
Ak si chcete vytvoriť vlastnú japonskú záhradu, použite bambus tiež paprade, tie rastú pomaly a sú odolné voči mrazu. Veľmi pekné sú aj iné okrasné trávy a vodné rastliny.
Doplnky
Dokonalá japonská záhrada môže byť pokojne aj na zelenej streche vašej garáže. Môžete na nich na dotvorenie využiť lampy, sochy, alebo rôzne kamenné a drevené prvky, akým je napríklad fontána. Lavičky, mosty si nechajte na pochôdznu časť.
Zeleň má v japonských mestách strategické miesto a strategickú úlohu – skvalitniť obyvateľom v bezprostrednom okolí život.
Mnohí z nás túžia po pokoji, aj keď bývajú v rušných mestách. Japonské záhrady pokoj prinášajú. Už po stáročia sú synonymom pre harmóniu, jednoduchosť, čistotu a zmysluplnú kombináciu prírodných prvkov s východnou filozofiou. Japonská záhrada vie dať zmysel miestu, ktoré ste ešte donedávna zaznávali. Či za vašim záhradným domčekom, alebo okolo vašej elegantnej garáže. Tam všade máte možnosť použiť to, čo ľudstvo pozná už stovky rokov a prepája svet duchovna s prírodou a silou estetiky. To sú japonské záhrady.
Za autentické fotografie ďakujeme pani Lívií z Bratislavy, ktorá v Japonsku nafotila tieto fotky :)
