alebo rýchlokurz správneho kompostovania. :)

V záhrade nie je o biologický odpad nikdy núdza. Najmä na jeseň sa ho nakopí množstvo, no vzniká aj priebežne počas sezóny, a priebežne ho treba aj likvidovať. Ideálne je na to kompostovanie. Z rastlinných zvyškov tak vznikne hodnotné a najmä prirodzené hnojivo. Neviete ako na to? Máme pre vás jednoduchý návod na kompostovanie.

Čo je to kompostovanie?

Sú to vlastne dve užitočné veci v jednom – jednak sa šikovne zbavíte veľkej časti záhradného odpadu, jednak získate vyzretý kompost, čo je fakticky organické hnojivo, ideálne na pestovanie rastlín. Na proces kompostovania sú okrem organických zvyškov potrebné aj živé organizmy (baktérie, huby a rôzne bezstavovce), ktoré sa postarajú o ich rozloženie. A pre ne je dôležitá vhodná vlhkosť a prístup vzduchu. Tak vzniknú podmienky, pri ktorých sa mikroorganizmy rozmnožujú a premieňajú biologický odpad na kvalitný humus – to znamená, že organické látky biochemicky rozkladajú na základné látky podobne, ako sa to deje v prírode v najvrchnejšej vrstve pôdy.

Ako sa správne robí kompost?

Základným princípom výroby kompostu je vrstvenie. Na spodok patrí hrubší záhradný odpad, na ten sa postupne ukladá jemnejší. Zároveň je dobré zachovávať pomer 1 : 2, to znamená, že na jednu tretinu suchšieho materiálu by mali pripadnúť približne dve tretiny vlhkej hmoty. Je to jednak preto, aby sa do kompostu dostala vlhkosť, ktorá je nutnou podmienkou správneho kompostovania, jednak preto, aby sa vo vhodnom pomere zmiešali dusíkaté materiály s uhlíkatými. Tie dusíkaté sú väčšinou vlhké a mäkké (napr. pokosená tráva, zvyšky zo záhrady po zbere úrody a pod.), uhlíkaté sú, naopak, zväčša suché a tvrdé (napr. drevná štiepka, piliny, lístie, slama…).

Ak má vrstva biologického materiálu asi 30 cm, nasypte na ňu zeminu a opäť môžete pokračovať v ukladaní odpadu. Celková výška kompostu by mala byť ideálne okolo 1,5 m. Okrem vrstvenia treba kompost aspoň jeden- až dvakrát za mesiac dôkladne prehádzať alebo prekopať. Tým sa zabezpečí prevzdušnenie, pretože na správne kompostovanie je potrebný aj prístup kyslíka.

Kompostovať môžete po celý rok, dokonca aj v zime sa dá niečo prihodiť, i keď v zimných mesiacoch, prirodzene, prebieha kompostovací proces najpomalšie.

Čo do kompostu patrí a čo nie?

Samozrejme, patrí doň záhradný odpad, no nie všetok. Vhodné sú zvyšky ovocia a zeleniny, lístie, vňate, tráva, bylinné výhonky stromov a krov a tiež konáre, kôra a ďalšia drevená hmota. Všetky veľké kusy sa pritom musia narezať alebo nastrihať záhradníckymi nožnicami na menšie časti, drevo a konáre je ideálne rozdrviť v drviči. Na kompost môžete dať aj vychladnutý popol z dreva a niektorý kuchynský odpad (kávu, čajové vrecúška, podrvené škrupiny z vajec alebo orechov, šupky z ovocia a zeleniny). 

Zvyšky varených jedál sa odporúča dávať len v malých množstvách a zmiešať ich s väčším množstvom suchého materiálu. Kompost môžete vylepšiť mletým vápnom, rohovinovou múčkou (dodá dusík), a tiež niektorými rastlinami – napríklad kostihoj, vratič, rebarbora, žihľava či palina dokážu ozdraviť pôdu látkami, ktoré obsahujú. Aby však bol tento účinok dostatočne intenzívny, treba ich dať od kompostu viac.

A čo do kompostu nepatrí? Kompost nie je smetisko, takže na ňom rozhodne nemajú čo hľadať rôzne obaly, samozrejme, nerozložia sa v ňom plasty, sklo a kovy, ale ani textílie, kosti a kože. Určite doň nedávajte trváce buriny s podzemkami a semenami, chemicky ošetrované, choré a škodcami napadnuté rastliny (tie je najlepšie spáliť). Na domáci kompost nepatria ani výkaly domácich zvierat (výnimkou sú len bylinožravce). 

V domácich podmienkach, teda pri studenom kompostovaní, sa totiž nedosiahne teplota dostatočne vysoká na proces tzv. hygienizácie, pri ktorej sa za tepla zničia choroboplodné zárodky aj väčšina semien burín. 

Kedy je kompost hotový?

Keď v ňom nie sú vidieť nerozložené rastlinné zvyšky, vôňou pripomína lesnú pôdu, má tmavú farbu a kyprú konzistenciu. Vtedy je kompost vyzretý. Najlepšie je vyberať ho na jar. Vždy je pritom dobré ho pred použitím v záhrade preosiať a prípadné nerozložené zvyšky dať do nového kompostu.

A ako dlho vlastne trvá, kým je kompost hotový? Huby, baktérie a živočíchy ho dokážu vytvoriť z rastlinného odpadu asi za rok. Tento proces však môžete spomaliť (hoci aj nevedomky), alebo urýchliť.

Ako urýchliť kompostovanie?

Ak budete napríklad hádzať na kompost stonky s odkvitnutými kvetmi, vyschnuté trsy trvaliek či zvyšky z pestovania zeleniny tak, ako ich zoberiete zo záhrady (aj keď sa to tak bežne robí), budú sa rozkladať zbytočne dlho a zaberú viac miesta.

A naopak, čím menšie čiastočky budete kompostovať, tým rýchlejšie prebehne proces ich premeny. Zväčší sa tým totiž plocha, na ktorú môžu pôdne organizmy pôsobiť. Pomôže najmä rozdrvenie dreveného materiálu v drviči záhradného odpadu, čím sa nielen poseká na menšie časti, ale zároveň sa naruší aj jeho štruktúra.

Ak chcete zrenie kompostu urýchliť, môžete použiť aj tzv. urýchľovače kompostovania, čo sú biologické prípravky (tablety a prášky), ktoré obsahujú zmes prírodných baktérií schopných rozložiť látky organického pôvodu.

Kam umiestniť kompostovisko

Ideálne do polotieňa, ďalej od domu, terasy či ohniska. Malo by byť dobre dostupné – najlepšie spevneným chodníkom, zároveň by okolo kompostu mal byť dostatočne veľký priestor na prípravu odpadu aj na manipuláciu s hotovým kompostom (mali by ste sa tu vedieť napr. otočiť s fúrikom). Do okolia môžete vysadiť dreviny, najmä kry, ktoré tento pracovný priestor zatraktívnia a zároveň decentne skryjú pred pohľadmi. Dobrou voľbou môžu byť aj treláže s popínavými rastlinami.

Veľkosť kompostoviska závisí od veľkosti záhrady a množstva odpadu, ktorý v nej vzniká, teda od skladby rastlín a spôsobu starostlivosti o ne. Dôležité však je, že by malo mať dve oddelené časti: do jednej sa ukladá vhodný rastlinný odpad, v druhej je hotový kompost. Bočné aj zadné steny kompostoviska by mali byť pevné, spredu môže byť otvorené.

Na výrobu kompostu možno využiť aj kompostéry, čo sú uzatvorené nádoby bez dna (v ponuke sú rôzne druhy, veľkosti a materiály). Dajú sa pomerne jednoducho premiestňovať a kompost v nich dozrieva rýchlejšie, pretože je do nich zabezpečený prísun vzduchu cez steny. Aj obsah kompostéra sa však odporúča občas prehádzať, a ani v tomto prípade netreba zabudnúť na miesto, kde sa bude sústreďovať hotový kompost.

3 užitočné tipy ku kompostovaniu

(a inému využitiu záhradného odpadu)

• Pokosená tráva

Do kompostu určite nesypte čerstvo pokosenú trávu. Mohla by totiž začať zahnívať. Najskôr ju nechajte zaschnúť a potom ju premiešajte s hrubším záhradným odpadom, ideálne s podrvenými konármi. Túto zmes môžete dať bez obáv nielen na kompost, v sezóne sa dá sa využiť aj ako mulč. Ak ju nasypete na záhony či pod dreviny v dostatočne hrubej vrstve, zabráni rastu buriny, udrží v pôde vlahu a ako sa bude postupne rozkladať, obohatí ju o živiny.

• Ostrihané konáre

Na kompost nepatria ani celé konáre. Rozkladali by sa totiž príliš dlho. Treba ich najskôr podrviť v drviči záhradného odpadu. Takúto drvinu môžete buď skompostovať (vďaka jemnejšej štruktúre sa drevo rýchlejšie rozloží), alebo použiť na mulčovanie záhonov (či už samostatne, alebo v zmesi s trávou).

• Opadané lístie

Väčšina lístia sa dá skompostovať úplne bez problémov. Prípadne ho môžete na jeseň nahrnúť ku koreňom rastlín, ktoré bude chrániť pred zimou. Listy niektorých drevín sa však rozkladajú veľmi pomaly – to je aj dôvod, prečo sa o listoch orecha hovorí, že na kompost nepatria. Podobne odolné listy má napríklad aj dub alebo buk. Kompostovať ich môžete, najskôr ich ale treba posekať na menšie kúsky. Ideálne je zmiešať ich tiež s iným záhradným odpadom (napríklad s pokosenou trávou alebo vňaťou zeleniny). 

Ak nemáte kam ukladať svoje prostriedky na kompostovanie, nižšie si môžete vyklikať záhradný domček podľa svojich potrieb.

Zdroj (Source):

Fotobanka GARDEON