V záhrade sa počas sezóny nazbiera množstvo organického materiálu, ktorý sa často nazýva odpadom. Stačí však vedieť ako ho šikovne využiť a zistíte, že je to skutočný poklad.
Orezané konáre, pokosená tráva, opadané lístie aj popadané ovocie, vytrhaná burina, odkvitnuté kvety… Čo sa vlastne dá urobiť so všetkým tým záhradným „odpadom“? Pálenie je zakázané a do komunálneho odpadu nepatrí. Mohli by ste ho vyviezť do zberného dvora, no bola by to večná škoda. Možností, ako ho v záhrade zužitkovať, je totiž naozaj veľa.
Čo s burinou a zvyškami rastlín?
Veľmi jednoduché riešenie ponúkajú permakultúrne záhrady – ak už musíte burinu vytrhnúť (treba to urobiť skôr, než vytvorí semená), jednoducho ju necháte ležať na záhone, tam, kde narástla. Rovnako aj zvyšky rastlín po zbere úrody necháte na hriadke. Princípy permaklutúry totiž vychádzajú z pozorovania a napodobňovania procesov v prírode, a z prirodzeného lesa predsa nikto žiaden odpad neodstraňuje. Všetok biologický materiál ostane ležať tam, kde dopadol. Najskôr chráni pôdu pred eróziou, stratou vlahy či mrazom a pritom sa postupne rozkladá, čím ju zároveň obohacuje a zúrodňuje.
Živiny z biologického materiálu však môžete vrátiť naspäť do pôdy v záhrade aj keď nie ste zástancom permakultúrneho pestovania. Je to síce o niečo prácnejšie, no aj elegantnejšie riešenie pre tých, ktorí majú radi vzorne upravené hriadky. Takmer všetky rastlinné zvyšky môžete dať do kompostu, kde z nich huby, baktérie a živočíchy vytvoria asi za rok prirodzené a hodnotné hnojivo. Samozrejme, pri kompostovaní treba dodržiavať isté pravidlá.
Do kompostu napríklad nepatria trváce buriny s podzemkami a semenami, ani choré či chemicky ošetrené rastliny – tie je najlepšie vyviezť do zberného dvora. Na kompostovisko potrebujete aj vhodné miesto. Ak nemáte v záhrade priestoru nazvyš, môžete využiť kompaktný plastový kompostér, ktorý ho veľa nezaberie.
Kompostéry sú nádoby s vrchnákom a bez dna (tým sa zabezpečí, aby sa do kompostu dostali z pôdy baktérie či dážďovky). V ponuke sú kompostéry s rôznym tvarom aj objemom, pri výbere si však všímajte aj to, či konkrétny typ umožňuje dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Plnia sa zvrchu, praktické však je, ak majú aj naspodku dostatočne veľké dvierka, ktorými sa dá zrelý kompost jednoducho odoberať.
Čo s pokosenou trávou?
Môžete ju napríklad použiť ako mulč priamo na trávniku. Na to potrebujete kosačku s funkciou mulčovania, ktorá pokosenú trávu rozomelie na malé kúsky. Tie sa v trávniku rozpadnú, pohnoja ho a udržia v ňom vlhkosť. Mulčovanie sa však odporúča najmä počas suchších mesiacov a treba ho striedať so zbieraním trávy. Ak je totiž pokosenej trávy v trávniku priveľa, hrozí prekyslenie pôdy a tvorba machu. Pokosenú trávu nenechávajte na ploche ani pri poslednom kosení pred zimou (na to je čas zvyčajne koncom októbra, v teplejšom počasí aj začiatkom novembra).
Okrem funkcie mulčovania je teda praktickým vybavením kosačky aj zberný kôš. Pozbieranú trávu môžete využiť ako mulč na záhonoch alebo okolo krov a stromov, kde bude brániť rastu buriny a obmedzovať odparovanie vlahy z pôdy. Ďalšou možnosťou je, samozrejme, dať ju do kompostu. V oboch prípadoch však treba nechať trávu najskôr zaschnúť a potom ju premiešať s hrubším a suchším záhradným odpadom, napríklad s drevenou drvinou, čím sa zabráni jej zahnívaniu.
Čo s opadaným lístím?
Z trávnika ho treba v každom prípade pohrabať, aby tráva pod ním nezačala hniť. Okrem toho, že sa lístie hodí do kompostu, môžete ho tiež nahrnúť ku koreňom rastlín, čím sa vytvorí vrstva chrániaca pred mrazom.
Ak máte v záhrade veľa opadavých stromov a krov, zíde sa vám pri odstraňovaní lístia záhradný vysávač, ktorý dokáže listy nasať a vo vaku rozdrviť. Tým sa zmenší ich objem a urýchli rozklad. Najmä niektoré tuhšie typy listov (napríklad z orecha) sa totiž rozkladajú veľmi pomaly, takže skôr, než ich dáte do kompostu alebo použijete ako mulč, treba ich posekať na drobnejšie kúsky.
Na jeseň môže byť biologického odpadu aj vďaka množstvu lístia naozaj veľa, takže sa vám bude hodiť, ak sa kompostovanie urýchli. Na to slúžia tzv. urýchľovače kompostu, ktoré pomôžu rozložiť všetok odpad rastlinného pôvodu rýchlo a ekologicky.
Čo s orezanými konármi?
Tak tento materiál je skutočnou drahocennosťou. Dá sa totiž využiť toľkými užitočnými spôsobmi!
Okrem toho, že môžete hrubšie suché konáre využiť pri záhradnej opekačke, hodia sa aj do vyvýšených záhonov, v ktorých vytvoria optimálnu spornú vrstvu. Vo vyvýšenom záhone totiž fungujú ako zásobáreň vlahy – počas daždivého obdobia vodu nasajú a v čase sucha ju do záhona zasa uvoľnia. Zároveň sa rozkladajú, pričom vzniká teplo a dôležité živiny.
Ak máte v záhrade veľa stromov a krov, a teda aj dreveného odpadu, pouvažujte nad kúpou drviča alebo štiepkovača. Aký je medzi nimi rozdiel? Štiepkovač spracuje konáre na väčšie kúsky, dlhé asi 2,5 – 5 cm, ktoré môžete po vysušení využiť na kúrenie. A ak máte štiepku z ovocných stromov, napríklad z čerešní alebo sliviek, určite ju oceníte pri údení. Hrubá drevená štiepka, ktorá sa rozkladá pomaly, je ideálna aj na vytvorenie prírodných chodníkov a hodí sa tiež ako drenáž do spodných vrstiev vyvýšených záhonov.
Naproti tomu drvič urobí z dreva jemnú drvinu, ktorú môžete využiť ako kvalitný mulč, alebo pridať do kompostu. Vrstva mulču s hrúbkou asi 10 cm dokáže výrazne potlačiť rast buriny, obmedzuje vyparovanie vody z pôdy a chráni korene pred mrazom. Podrvené drevo sa vďaka lepšej štruktúre rýchlejšie rozkladá a obohacuje pôdu na záhonoch o živiny.
Prospieva však aj kompostu. Pre správne kompostovania je totiž zásadné nielen vrstvenie, ale aj vhodná skladba, a pre tú je dôležitý pomer vlhkého (zeleného) a hrubšieho suchého materiálu, ktorý by mal byť asi 2 : 1. K tráve, rastlinným zvyškom po zbere úrody a ďalšiemu mäkkému a vlhkému odpadu, ktorého je na jeseň naozaj neúrekom, je teda vhodné primiešať asi 1/3 objemu podrvených konárov.
A kam lepšie si uložiť záhradné náčinie po ťažkej robote než do záhradného domčeka :)
Zdroj (Source):
Fotobanka GARDEON
