Domov » Blog » Top 10 rastlín, ktoré skrášlia záhradu v zime

Top 10 rastlín, ktoré skrášlia záhradu v zime

Publikované 04.11.2023 10:00

Aj v tých najchladnejších mesiacoch môže byť záhrada krásna a zaujímavá. Treba si len vybrať tie správne rastliny do zimy a vysadiť ich na vhodné miesta – napríklad pred okno či naproti terase, tak, aby ste si mohli pohľad na ne v zime užiť pekne z tepla.

Samozrejme, v zime je záhrada krásna inak než v iných obdobiach roka, no o to práve ide. Priestor na to, aby vynikli, dostanú iné druhy rastlín, a to najmä vždyzelené kry a ihličnany, no viditeľnejšie sú aj farebné plody niektorých drevín či trsy okrasných tráv. Dokonca aj v najchladnejších mesiacoch vám môžu urobiť radosť nežné kvety – na to, aby v zime kvitnúce druhy zakvitli, stačí zopár slnečných dní. I keď zimné kvety nie sú veľké, býva ich viac a často krásne voňajú.

Hamamel

Hamamel vás v zime poteší množstvom žiarivých kvetov, ktoré navyše krásne voňajú – najčastejšie bývajú žlté, no sú aj oranžové alebo bordové kultivary.

Tento veľký opadavý ker podobný lieske pochádza z Číny, odkiaľ sa koncom 19. storočia rozšíril ďalej do sveta. Jeho listy sa na jeseň zafarbia dočervena a neskôr holé halúzky obsypú mrazuvzdorné kvety – niektoré kultivary kvitnú už v novembri, iné rozkvitajú postupne počas celej zimy, od Vianoc až do jari.

Hamamel je pomerne dlhoveký a rozložitý – dosahuje výšku až 5 m a šírku okolo 3 m. Navyše neznáša rez, preto je dôležité, aby mal v záhrade dostatok miesta. Vynikne napríklad ako solitér v trávniku, alebo pred tmavším pozadím zo vždyzelených listnáčov (cezmíny, vavrínovce). Bude sa mu dariť na slnečnom alebo polotienistom mieste, s mierne vlhkou a kyslejšou pôdou.

Kortadéria

V zime sú v záhrade nádherné aj okrasné trávy – medzi najpôsobivejšie určite patrí impozantná kortadéria pampová (Cortaderia selloana) ktorej vysoké steblá ukončujú hebké metliny bielych kvetov.

Kortadéria je veľmi atraktívna trváca tráva, ktorá pochádza z juhoamerických pámp. Vo vhodných podmienkach vytvára husté vysoké trsy a koncom leta výrazné súkvetia, ktoré pripomínajú jemné páperie. Na jeseň sa nestrihá, no trsy treba pred príchodom zimy pevne zviazať tak, aby sa do nich nedostal sneh a zimné vlhko, na ktoré je pampová tráva citlivá. Suchá nadzemná časť sa odstraňuje až skoro na jar – trs sa zreže približne 15 cm nad zemou, aby sa podporila tvorba nových listov.

Kortadéria potrebuje slnečné miesto a suchšiu, dostatočne priepustnú pôdu. Narastie až do výšky 2 m, je teda naozaj neprehliadnuteľná a je skvelou dominantou najmä v moderných záhradách. Môže byť vysadená ako solitér v trávniku, vynikne však aj v skupine či ako vysoká živá stena.

Jedľa

V zime majú možnosť viac zažiariť ihličnany, ktoré si aj v tomto období zachovávajú sýtu farbu. Svojou rozmanitosťou a farebnosťou vás možno prekvapia jedle (Abies) – známych je až 40 druhov a tiež množstvo kultivarov. Typické je pre ne krátke a tuhšie lesklé ihličie, zaujímavé však môžu byť aj ich vzpriamene rastúce šišky – veľmi pôsobivé sú napríklad modrasté šišky jedle kórejskej.

Jedle pochádzajú z chladnejších horských oblastí, prirodzene rastú v Európe, Ázii aj Severnej Amerike. Uprednostňujú preto chladnejšiu klímu s dostatkom vlahy, ideálne s mierne kyslou a dobre priepustnou pôdou. Väčšina potrebuje prostredie s čistým vzduchom, sú medzi nimi však aj výnimky – napríklad jedľa srienistá so striebristým ihličím znesie aj ovzdušie v mestách.

V záhrade môžete nechať jedľu vyniknúť ako solitér, alebo ju začleniť do skupiny s inými ihličnanmi. Skôr, než si však niektorú z nich vysadíte, zistite si, do akých rozmerov dorastie – z niektorých budú totiž statné stromy vysoké až 30 m, hodia sa teda len do veľkých záhrad, iné sú nízke a kompaktné (napríklad zakrpatený a pomaly rastúci kultivar jedle balzamovej), takže sa uplatnia aj v skalke alebo v kvetináči. Mimochodom, jedľa v kvetináči môže byť na sviatky krásnym živým vianočným stromčekom.

Drieň

Chceli by ste v zime oživiť záhradu žiarivými farbami? Po opadaní listov krásne vynikne jasný vínovo-červený odtieň kôry mladých výhonov drieňa bieleho (Cornus alba).

Drieň biely je rýchlo rastúci vzpriamený opadavý ker s nádherným zimným sfarbením konárov. Jeho výhodou je, že je veľmi odolný a nenáročný – netrpí škodcami ani chorobami, znesie suché a málo úrodné štrkovité ši piesčité pôdy, ale aj podmáčanie na ílovitom podloží. Vydrží tiež tuhé mrazy, takže sa mu darí aj v črepníkoch. Toleruje takmer akékoľvek stanovište, jeho konáre sa však najkrajšie sfarbia na priamom slnku. Nestrihaný môže byť pomerne rozložitý, veľmi dobre však znáša rez, preto ho možno v predjarí smelo zmladiť. Takýmto rezom sa zároveň podporí tvorba nových farebných výhonov.

Drieň biely sa využíva sa najmä do skupinových výsadieb, či už v krovinových záhonoch alebo na brehoch jazierok. Môže však slúžiť aj ako živý plot a ochrana pred vetrom, hlukom alebo pohľadmi.

Cezmína

Žiarivé červené plody cezmíny ostrolistej (Ilex aquifolium) sú počas zimy nápadnou ozdobou záhrady a spolu s lesklými zelenými listami vytvárajú tú pravú vianočnú kombináciu. Najmä ak ich v mrazivých dňoch pokryje biela inovať, je to hotová zimná rozprávka.

Cezmína ostrolistá je vždyzelená drevina s krásnymi lesklými tmavozelenými listami s výrazne zúbkovanými pichľavými okrajmi, ktoré môžu mať efektné biele lemovanie. V zime ich navyše doplnia výrazné červené plody, čo vytvorí naozaj pôsobivú farebnú kombináciu. Na vznik plodov je však potrebné mať rastliny samčie aj samičie.

Tento stredne vysoký ker (s výškou asi 3 m a šírkou 2 m) výborne znáša rez, takže sa môže pestovať hoci aj ako stromček s kmienkom a korunkou, no cezmína je skvelá najmä ako živý plot – vďaka hustote a tŕňom je takmer nepreniknuteľný, a to nielen pre ľudí či zvieratá, ale aj pre pohľady a hluk. Jej plody sú však jedovaté a aj na pichľavé listy si radšej dajte pozor. Nie je teda dobrý nápad vysadiť ju príliš blízko chodníka alebo terasy.

Čemerica

Nádherné snehobiele kvety čemerice čiernej (Helleborus niger) sa objavujú už v januári – je to jedna z prvých trvaliek kvitnúcich v zime. Nazýva sa aj „zimná ruža“ a v západnej Európe ju považujú za pravú „vianočnú ružu“, takže sa často pestuje v črepníkoch špeciálne na obdobie Vianoc.

Táto trvalka znesie mrazivé teploty nižšie než – 30 °C a v zime vás okrem jej vždyzelených listov určite potešia najmä veľké biele mrazuvzdorné kvety, ktoré sa objavujú od januára do apríla. Čemerica čierna pochádza z pohorí Álp a Apenín, kde rastie v svetlých lesoch na vápenatých podkladoch. Má teda rada polotieň a je vhodná napríklad do výsadieb pod stromami. Dobre bude prosperovať v priepustnej pôde s vyšším obsahom humusu a vápnika. Dospelá rastlina má šírku okolo 35 cm a je vysoká asi 25 cm, hodí sa teda aj do kvetináčov na balkón, kde tak budete mať vďaka čemerici kvety aj v zime. Ale pozor, celá rastlina je silno jedovatá!

Hlohyňa

Tento hustý ker oživí v zime záhradu nielen vždyzelenými listami, ale aj farebnými plodmi – v závislosti od druhu môžu byť oranžové, červené alebo žlté.

Hlohyňa (Pyracantha) je však atraktívna po celý rok – na začiatku leta ju obsypú jemné biele kvietky, na jeseň ich vystriedajú sýto farebné bobuľky, ktoré zdobia ker aj počas zimy, keď sú zároveň potravou pre vtáky. Je teda tou správnou rastlinou do zimy, a to nielen pre svoju krásu.

Pôvodnou domovinou tejto veľmi odolnej dreviny je Malá Ázia a juh Európy. Dorastá do výšky 2 až 3 m, má rada slnečné miesta, no dariť sa jej bude aj v polotieni. Dôležitá je tiež priepustná pôda s veľkým množstvom živín. Ak chcete, aby bola pekná hustá, nevyhnutný je aj správny rez.

Hlohyňa je veľmi vhodná do živého plota – je totiž nielen vždyzelená, ale aj hustá (a tiež tŕnistá) a veľmi dobre znáša rez. Dá sa pestovať aj v kvetináčoch na terase alebo balkóne, potrebuje však dostatočne pevnú oporu.

Jazmín

Drobné zlatožlté kvietky jazmínu nahého (Jasminum nudiflorum) dokážu rozžiariť záhradu práve v čase, keď v prírode veľa farieb nenájdete. Najmä ak túto plazivú drevinu necháte prevísať cez múrik či plot, v zime vytvoria konáriky husto obsypané žltými kvetmi hotový zlatý vodopád.

Jazmín nahý (nahokvetý) je nízky plazivý opadavý a ker, ktorý pochádza z Číny. Na jeho hustých previsnutých konárikoch bez listov rozkvitajú drobné voňavé žlté kvietky od neskorej jesene až do jari – nové sa objavujú vždy za teplejších slnečných dní.

Žltý zimný jazmín patrí medzi výborne mrazuvzdorné rastliny a na pestovanie je celkom nenáročný – na pôdu nemá žiadne špeciálne požiadavky, potrebuje len pravidelnú závlahu a najlepšie sa mu bude dariť tam, kde bude mať dostatok slnka. Prirodzene narastie do výšky a šírky asi 1,5 m, ak však má oporu, môže dosiahnuť výšku až 4 m. Dá sa tiež dobre tvarovať (rez sa robí po odkvitnutí) a voňavé zimné kvety môžu byť aj peknou dekoráciou do vázy. Previsnutý jazmín sa často využíva ako popínavá rastlina pri plotoch a múroch, ak ho vyviažete do oblúka alebo k pergole, v zime vytvorí v záhrade príťažlivý dekoratívny prvok.

Kalina

Milujete zimné vonkajšie kvety? Zaujímavou voľbou môže byť aj kalina voňavá (Viburnum farreri), ktorá je charakteristická krásnou vôňou.

Hlavnú sezónu kvitnutia má kalina voňavá od februára do apríla, pôvabné biele alebo do ružova zafarbené kvety sa však môžu na holých vetvičkách objaviť už v novembri. Na jeseň je atraktívna aj vďaka listom, ktoré sa sfarbia do sýteho odtieňa červenej.

Tento hustý, pomaly rastúci opadavý ker pochádza z lesnatých oblastí severnej Číny. Dorastá do výšky 2 až 3 m a šírky 2 m a nevyžaduje si žiadnu špeciálnu starostlivosť, len raz za niekoľko rokov je dobré rastlinu zmladiť. Netrpí ochoreniami a dobre odoláva aj silným mrazom, pred zimou sa však odporúča nahrnúť ku koreňom suché lístie. Kalina potrebuje kyslejšiu, mierne vlhkú a priepustnú pôdu. Znesie aj čiastočný tieň, najlepšie jej však bude vyhovovať chránené slnečné miesto, kde zvykne bohatšie kvitnúť.

Kalinu vysaďte tak, aby ste si ju aj v zime užili, napríklad na mieste dobre viditeľnom z okien domu či prístupovej cesty. Pekne vynikne keď stojí samostatne pred tmavším pozadím – napríklad pred kompaktnými ihličnanmi alebo stenou záhradného domčeka obrastenou brečtanom. Mala by tiež mať okolo seba dostatok priestoru.

Mahónia

Ak chcete mať záhradu krásnu aj v zime, určite by v nej nemala chýbať mahónia. Tento otužilý vždyzelený ker vás poteší v každom ročnom období, a to nielen zaujímavými listami. Koncom zimy ozdobia mahóniu výrazné strapce žltých kvetov, ktoré na jeseň vystriedajú modré bobuľky plodov.

Mahónie sú doma v lesoch na západe Severnej Ameriky. Známych je veľa druhov, u nás sa však najčastejšie stretnete s mrazuvzdornou mahóniou cezmínolistou (Mahonia aquifolium). Mahónie kvitnú počas zimy alebo skoro na jar – niektoré druhy rozkvitnú v miernej zime už v decembri či januári, iné vo februári až marci.

Ešte začiatkom zimy ich môžu zdobiť aj dekoratívne modré plody, samozrejme, ak ich dovtedy nevyzobú vtáky, ktoré si na nich s obľubou pochutnávajú. Celoročnou ozdobou sú aj ich lesklé tmavozelené listy s pichliačmi na okrajoch, ktoré pripomínajú listy cezmíny, a pri niektorých druhoch sa na jeseň sfarbujú do tmavočervena. Konáriky vydržia vo váze aj niekoľko týždňov a pekné sú aj vo vianočných aranžmánoch.

Väčšina mahónií má radšej tienisté miesto alebo polotieň, potrebujú tiež dostatočne vlhkú, no priepustnú pôdu. Podľa druhu dorastajú do výšky 1 až 2 m a pristane im to „sólo“ aj v skupine. Ich pichľavé listy sú však dôvodom, prečo sa využívajú najmä ako spoľahlivo nepreniknuteľný živý plot.