Ikona telefónu +421 43 455 53 33 Po - Pia 7:30 - 18:00

10 najväčších záhradkárskych chýb, ktorých sa dopúšťate a neuvedomujete si to

burina v tráve
Publikované 21.07.2022 10:00

Venujete svojej záhradke množstvo času aj práce a napriek tomu nevyzerá tak, ako by ste si predstavovali? Možno sa dopúšťate nejakej chyby, ktorú si ani neuvedomujete. Tu je desať tých najčastejších.

Chyba č. 1: Nepripravená pôda

Ak chcete mať v zeleninovej záhrade pekné zdravé rastliny a bohatú úrodu, mali by ste pre semienka alebo predpestované sadeničky pripraviť vhodné prostredie – to znamená kyprú pôdu s dostatkom živín. Nedostatočná príprava pred sezónou (či už z nevedomosti, alebo lenivosti), môže byť tou záhadnou príčinou, prečo má sused omnoho viac hrášku, väčšie paradajky, krajšiu papriku… I keď sa vám pôda zdá na jar pri sadení mäkká a vlhká, čoskoro vyschne a ak ju najskôr vhodne nepripravíte, stvrdne na kameň, takže korienky mladých rastliniek sa cez ňu nedokážu prebojovať.

Keď teda chcete mať zeleninových silákov, nie úbožiatka, nemali by ste zanedbať ani jarné skyprenie záhonov, ani jesenné hnojenie záhrady, pri ktorom do záhonov zarýľujete dostatok vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja. Toto hnojivo treba do pôdy zapracovať ešte na jeseň, aby zemina pred jarnou výsadbou vymrzla a mohla dostatočne dlho odpočívať. Takto budú mať mladé rastlinky na jar dostatok živín na svoj rast, zemina v záhonoch bude kyprá a lepšie si udrží vlhkosť.

Chyba č. 2: Ak milujú slnko, nedávajte ich o tieňa!

Každá zelená rastlina potrebuje slnko. Rozličné druhy však potrebujú na optimálny rast odlišné podmienky – niektoré vyžadujú veľa slnka, iným vyhovuje skôr polotieň, alebo postačí pár hodím slnečného svitu. Preto skôr, než čokoľvek zasadíte, zistite si, aké podmienky sú potrebné pre vybraný druh. Zároveň sledujte, ako sa po záhrade počas dňa pohybuje tieň, ktorý vrhajú stromy, vysoký plot, dom či záhradný domček. Podľa toho potom vyberte rastlinám na vašej záhrade to najvhodnejšie miesto.

Napríklad umiestniť nádoby na pestovanie byliniek do blízkosti kuchyne je praktický nápad, ak by tu však mali byť kvetináče s bylinkami, ktoré milujú slnko, v tieni, radšej pre ne zvoľte iné, možno vzdialenejšie, no slnečné stanovište.

Ak chcete pestovať ovocie aj zeleninu, mali by ste si dobre premyslieť plán výsadby a rozmiestnenie ovocných stromov. Väčšina zeleniny totiž miluje slnko, takže ak bude zeleninový záhon v tieni stromov, nečakajte na ňom bohatú úrodu.

Chyba č. 3: Sadenie v nesprávnom termíne

Najmä pri zelenine treba sledovať záhradkársky kalendár a dať si pozor na správny čas výsadby. Ak napríklad začnete priskoro s predpestovaním, priesadám nemusí dlhý pobyt v interiéri prospieť, pretože substrát v malej nádobe im neposkytne na taký dlhý čas dostatok živín. Ak sa zas semienka alebo priesady dostanú priskoro do záhonov v záhrade, môžu ich zničiť mrazy. Keď naopak začnete s výsadbou neskoro, riskujete, že plody nestihnú dozrieť skôr než príde jeseň a bude na ne príliš chladno alebo primálo slnka.

Niektorým rastlinám, ako napr. hrášku, zas neprospievajú vysoké teploty. Tie by preto mali priniesť úrodu ešte v chladnejšom jarnom období. Nedajte sa teda nepremyslene zlákať výhodným výpredajom v zásielkových obchodoch – kým sa k vám objednávka dostane, môže už byť na sadenie príliš neskoro. A odložiť si semená na ďalšiu sezónu nemusí byť dobrý nápad. Mnohé sú totiž životaschopné len po istý čas.

Chyba č. 4: Príliš hlboko, príliš plytko

Tak ako má každá rastlina v zeleninovej záhrade svoj čas, kedy má ísť do záhona, má aj každé semienko vhodnú hĺbku, v ktorej sa mu bude pri klíčení dariť najlepšie. Platí pritom jednoduché pravidlo: veľké semená, ako je hrášok či fazuľa, potrebujú na to, aby vzklíčili, najmä dostatok vlahy. Treba ich preto vysádzať hlbšie do pripravených jamiek. Menšie semená, napríklad mrkvy alebo šalátu, vyžadujú na vyklíčenie okrem vlhkosti aj svetlo. Nesaďte ich preto hlboko, treba ich len zasiať do skyprenej pôdy.

Pokiaľ ide o sadenice, väčšina by mala prísť do rovnakej hĺbky, v akej boli v nádobách na predpestovanie. Inak by im mohli začať odhnívať stonky. Podobne by ste zasadením do zbytočne hlbokej jamy ublížili aj stromom alebo krom. Papriku a paradajky je však dobré sadiť o máličko hlbšie.

Chyba č. 5: Priveľmi nahusto, priveľmi blízko

Prílišná vzájomná blízkosť rastlinám neprospieva – potrebujú totiž dostatok miesta nielen na rast svojich koreňov a konárov, ale aj na prúdenie vzduchu okolo listov. Veľmi hustou výsadbou obmedzíte nielen veľkosť jednotlivých rastlín, ale aj prípadnú úrodu plodov, zvýšite tiež výskyt chorôb.

Koľko miesta rastlina potrebuje si zistite skôr, než si ju prinesiete domov. Na informačnom štítku v predajni obvykle nájdete údaje o jej rozmeroch v dospelosti, alebo odporúčanie, ako ďaleko od seba sadiť jednotlivé kusy. Pri zelenine, ktorej semienka sa vysievajú priamo na záhon, sa dosiahnu správne rozstupy tzv. jednotením, teda pretrhaním tak, aby každá rastlinka mala dostatok miesta aj živín. Ak chcete mať peknú úrodu, túto prácu určite nezanedbajte!

Informáciu o veľkosti dospelej rastliny netreba brať na ľahkú váhu najmä pri stromoch a kroch, ktoré budú ovplyvňovať podmienky na záhrade po dlhý čas – saďte ich tak, aby mali dostatok miesta aj o niekoľko rokov. Dávajte tiež pozor na to, aby nezatienili kvetinový záhon, ktorý by mal byť na slnku,  alebo neboli príliš blízko pri dome.

Chyba č. 6: Prehnané alebo ledabolé polievanie

Na to, aby rastliny prosperovali, potrebujú okrem slnka a živín, samozrejme, aj vodu. Ani s polievaním sa to však nemá preháňať. Viac vody im obvykle treba dopriať na začiatku, kým nevyklíčia a neujmú sa. Keď už majú vyvinutý koreňový systém, potrebujú pravidelnú a dostatočnú zálievku, nemali by sa však neustále kúpať vo vode. Aj ich korene totiž musia dýchať, a ak budú stále pod vodou, budú sa doslova topiť. Bez zdravých koreňov nedokážu rastliny vstrebávať živiny, ostanú slabé a na slnku ľahko zvädnú.

Ako túto chybu napraviť? Určite nie je dobré odrazu ich šokovať smädom. Pomaly im zväčšujte intervaly medzi polievaním, aby mali čas zvyknúť si na svoj „pitný režim“. Postupne tak zosilnejú.

Pochopiteľne, škodlivý je aj nedostatok vody. I keď si možno myslíte, že žiaden rozumný záhradník nebude svoje rastliny trápiť smädom, môžete sa toho dopustiť neúmyselne – polievanie listov je totiž ďalšou častou chybou. To, že záhradnou hadicou zmyjete prach z listov a doprajete rastline osviežujúcu sprchu ešte neznamená, že sa voda dostala tam, kde ju treba najviac, teda ku koreňom.

Dôsledkom pravidelného plytkého polievania sú korene tesne pod povrchom. Rastlinu tak ľahko vyvráti vietor a koreňmi nedokáže čerpať vlahu z hlbších vrstiev pôdy. Aký je teda správny postup pri polievaní? Zálievka by mala byť pravidelná a voda by pri nej mala preniknúť dostatočne hlboko do zeme.

Koľko vody vlastne rastliny potrebujú? Niektoré viac a iné menej. Napríklad paprike vyhovuje menej vody, uhorky alebo hrášok jej zas potrebujú viac. Tieto vedomosti by mali patriť k základnej výbave každého záhradkára. Ak chcete zistiť, či má pôda správnu vlhkosť, strčte do nej ukazovák tak hlboko, ako sa len dá. Aj pod suchým povrchom totiž môže byť premočená zemina a naopak, mokrý povrch ešte nemusí znamenať dostatok vlahy v hlbších vrstvách.

Chyba č. 7: Nástielka „od buka do buka“

Zo záhonov treba pravidelne odstraňovať burinu. A mali by ste to stihnúť, kým sú jej korienky ešte malé a ľahko ich zo zeme vytiahnete. Keď sa burina rozrastie a zosilnie, jej korene budú uberať živiny vašim kvetom či zelenine. Chcete si ušetriť toto nekonečné pletie? Žiadna záhrada sa síce nezaobíde úplne bez údržby, mulč však dokáže zabrániť rozrastaniu buriny, pomôže vám udržať v pôde vlhkosť a zmierni výkyvy teplôt. Rozkladom mulčovacieho materiálu navyše vzniká humus, čím sa pôda prirodzene hnojí. Ani s mulčom síce nebude zeleninový či kvetinový záhon úplne bezúdržbový, no nástielka vám ušetrí množstvo únavnej práce.

Aj tu si však treba dať pozor na časté chyby, ktorými sú príliš tenká alebo veľmi hrubá vrstva mulčovacieho materiálu. Nástielka by mala byť v dostatočne hrubej vrstve, inak nedosiahnete želaný účinok – nepotlačí rast buriny, ani nezabráni odparovaniu vody. S jej hrúbkou by ste to zároveň nemali ani prehnať. Príliš veľa mulču bude totiž brániť prenikaniu vody a slnečného tepla ku koreňom pestovaných rastlín, navyše by v ňom mohli nájsť úkryt škodcovia. Aká je teda optimálna hrúbka mulčovacieho materiálu? To závisí od jeho typu.

Napríklad vlhký materiál by sa mal nastielať v tenkej vrstve, aby nezačal zahnívať. Suchý materiál môžete navrstviť do väčšej hrúbky, nie však príliš vysokej, aby ste zbytočne nelákali hraboše, slimáky či iných škodcov.

Chyba č. 8: Zanedbané strihanie

Prerezávanie stromov a krov je náročná práca, no vyhýbať sa jej sa naozaj nevypláca. Bez tejto starostlivosti stratia okrasné kry želaný tvar, no čo je dôležitejšie – od správneho rezu v podstate závisí úroda na ovocných stromoch a kroch. Každý zbytočný konár a výhonok totiž spotrebúva živiny, ktoré by inak mohli smerovať do kvetov a plodov. Navyše, rezanie podporuje nový rast. Aj príliš radikálny rez však býva chybou, rovnako ako strihanie v nesprávnom čase.

Dôležitá je pritom skutočnosť, že niektoré druhy kvitnú alebo plodia iba na starom, teda minuloročnom dreve, iné zas len na nových výhonkoch. Ak tieto rastliny zrežete veľmi skoro na jar a príliš radikálne, môžete odstrániť všetko, čo bolo pripravené rozkvitnúť.

Vždy, keď zasadíte nový strom alebo ker, zistite si preto, ako a kedy ho správne rezať. Vhodný čas na rez pritom súvisí s obdobím kvitnutia. Rastliny, ktoré kvitnú a plodia neskoro, by sa mali rezať až v období vegetačného pokoja. Ak by ste ich totiž ostrihali skôr, mohli by pred zimou nasadiť mladé krehké výhonky, ktoré by potom v chladných mesiacoch zmrzli. Stromy a kry, ktoré kvitnú a plodia skoro na jar, sa môžu zrezať hneď po odkvitnutí alebo zbere úrody. Nové výhonky tak získajú dostatok času na to, aby do konca vegetačného obdobia zosilneli a zvládli zimné podmienky.

Chyba č. 9: Nedostatok lákadiel pre opeľovače

Ak chcete mať ovocie, musia sa rastliny opeliť. Niektoré to zvládnu samé, no väčšina ich potrebuje včely, motýle, osy, chrobáky či muchy. Jednoducho hmyz, ktorý peľ na kvety prenesie. Aby títo okrídlení robotníci našli aj vaše zeleninové hriadky, mali by ste ich tam niečím prilákať – najlepšie voňavými kvetmi a bylinkami, ako je napríklad levanduľa, mäta, tymian či oregano.

Dajte tiež pozor na to, aby ste opeľovačom neublížili pesticídmi. Popri snahe zlikvidovať škodcov, ktorí sa hostia na vašich rastlinách, by ste sa totiž mohli zbaviť aj hmyzu, ktorý nutne potrebujete, aby ste mohli zbierať plody. Pri používaní chemickej ochrany preto vždy myslite na to, že nie každé zvieratko, ktoré zavíta na vaše hriadky, je váš nepriateľ.

Chyba č. 10: Priveľa chémie, nevhodný čas

Živiny sú pre každú rastlinu dôležité, no s chemickými hnojivami treba zaobchádzať opatrne, cielene a informovane. Nie všetky rastliny majú totiž rovnaké nároky – napríklad listová zelenina potrebuje viac dusíka než iné druhy, novému trávniku je dobré dopriať viac fosforu, staršiemu zas viac dusíka a draslíka… Niektoré rastliny nepotrebujú prihnojovať vôbec, no a žiadnej určite neprospeje, ak bude hnojiva priveľa. Najlepšie je využiť prirodzené vracanie živín do pôdy, napríklad zapracovaním záhradného kompostu či mulčovaním trávnika pri kosení.

Ďalšou chemickou kapitolou sú postreky. Najmä pri chemických herbicídoch si dobre premyslite, či je naozaj nutné ich použiť. Ak už ste sa pre ne rozhodli, vyberte si slnečné a bezveterné počasie. Vietor a dážď by totiž mohli chemikálie zaniesť či odplaviť aj na miesta, kde by narobili viac škody než osohu.

 

Zdroj (Source):
Fotobanka GARDEON