Už vás poriadne bolí chrbát z pletia buriny a okopávania? Premýšľate nad vyvýšenými záhonmi, ktoré by vás oslobodili od večného zohýbania sa a práce v hlbokom predklone? Iste, tento problém dokážu vyriešiť, no aby ste boli s výsledkom naozaj spokojní, pri ich budovaní by ste mali dodržať niekoľko pravidiel.
Kedy áno, kedy nie?
Okrem toho, že vyvýšené záhony vás môžu zbaviť nepríjemného zohýbania sa a tým šetriť váš chrbát, majú aj ďalšiu výhodu – dá sa v nich dosiahnuť úplne iná kvalita pôdy, než máte na pozemku. Perfektne sa teda hodia tam, kde je neúrodná zem či vysoká spodná voda, alebo v prípadoch, keď potrebujete pre rastliny rôzne parametre pôdy (napríklad čučoriedkam vyhovuje kyslá pôda, paradajkám či mrkve zasa viac zásaditá). K ich výhodám patrí aj jednoduchšia ochrana pred krtmi, a to, že vyššie zasadené rastliny nie sú také náchylné na poškodenie prízemnými mrazíkmi.
Naopak, nevýhodou vyvýšených záhonov je ich náchylnosť na prehrievanie, ktoré nevyhovuje niektorým druhom zeleniny, a tiež rýchlejšie presychanie, a teda vyššia spotreba vody. Na pestovanie tiež využijete menšiu plochu pozemku a záhony sa nedajú jednoducho zrýľovať a preskupiť inak, ako je to bežné v klasickej záhrade (vyvýšené záhony sa dokonca nerýľujú vôbec). Je teda potrebné trochu inak plánovať čo, kam a kedy vysadíte. A samozrejme, s ich vybudovaním a údržbou sú spojené vyššie náklady aj viac práce.
Nenechajte sa teda uniesť len predstavou väčšieho pohodlia pri práci. Skôr, než začnete plánovať stavbu vyvýšených záhonov, dobre zvážte všetky za aj proti.
Vhodné miesto, vhodné rozmery
Pri výbere miesta by ste mali brať do úvahy v prvom rade nároky rastlín, teda množstvo slnka, ale aj to, nakoľko bude záhon vystavený vetru. Keďže ide o výrazný prvok, ktorý ovplyvní vzhľad záhrady, môžete záhony využiť napríklad na oddelenie zón s rôznymi funkciami, alebo na vytvorenie zákutia, línie popri plote či zaujímavého zoskupenia v niektorej časti pozemku. Dôležitým kritériom je aj vzdialenosť záhonov od zdroja vody a tiež od záhradného domčeka či garáže, kde máte uložené náradie – ak si chcete vyvýšeným záhonom zjednodušiť prácu, nepridávajte si ju tým, že sa k nemu pre jeho nešikovné umiestnenie zbytočne nabeháte.
Rozmery záhonov by mali vychádzať jednak z plochy, ktorú máte k dispozícii, jednak z toho, aby sa vám pohodlne pracovalo. Výška záhona býva približne 70 až 90 cm, šírka by mala byť taká, aby ste pohodlne dočiahli do stredu – ak je záhon prístupný z dvoch strán, mal by byť široký najviac 160 cm, niekomu však postačí aj meter. Je totiž veľký rozdiel v tom, či sa oň bude starať drobná žienka, ktorá nemá ani meter šesťdesiat, alebo takmer dvojmetrový chlap.
Pri plánovaní rozmerov je preto najlepšie vyskúšať si, v akej výške sa vám bude ešte dobre polievať a do akej vzdialenosti pohodlne dočiahnete pri okopávaní či pletí buriny. Dĺžka záhona môže byť v podstate akákoľvek a mala by vychádzať najmä z rozmerov plochy, ktorú máte k dispozícii. Dôležitá je však šírka chodníka medzi záhonmi – určite by nemal byť len tak-tak na prejdenie. Myslite na to, že sa k záhonom budete musieť občas dostať aj s fúrikom. Ak chcete chodníky vydláždiť, počítajte s rozmermi konkrétnej dlažby. Ušetríte si tým rezanie či škáry po okrajoch, ktoré by sa zle udržiavali.
Ktorý materiál je najlepší?
Vyvýšené záhony sa zvyknú budovať z rôznych materiálov – z tehál, takzvaných dé-té-čiek, teda betónových tvárnic, ktoré sa používajú na stavbu základov, z palisád či dreva. Väčšina ľudí pritom zvažuje najmä cenu a vzhľad. No pri výbere vhodného stavebného materiálu je dôležité uvedomiť si aj ďalšie dve veci. Jednou je šírka konštrukcie – čím širší bude totiž lem záhona, tým užší priestor vám ostane na pestovanie. Druhou je odolnosť proti vlhkosti a vplyvom počasia, z čoho vyplýva životnosť konštrukcie, ale aj spôsoby jej ochrany. Napríklad tehlové múriky vyzerajú krásne, no vplyvom vlhkosti a premŕzania sa bežné tehly začnú čoskoro drobiť.
Betónové tvárnice sú odolné a ak ich zvonka obložíte napríklad kameňom, budú vyzerať pekne, no takýto múrik je vo výsledku príliš široký. A sedieť na múriku a vykrúcať sa pri práci do boku rozhodne nie je pohodlné.
Plech je síce odolný a takáto konštrukcia nie je hrubá, no zhoršuje prehrievanie a presychanie záhonov.
Ako ideálny materiál sa teda javí drevo – do záhrady sa perfektne hodí, jednoducho sa s ním pracuje a výsledná konštrukcia má malú hrúbku. Potrebné je však chrániť ho pred pôsobením vlhkosti – základom je napúšťadlo (chráni proti hnilobe a drevokazným hubám), ďalej môžete použiť tenkovrstvovú (olejovú) lazúru alebo olej. Šikovný je náter 2 v 1, teda lazúra skombinovaná s napúšťadlom.
Zvnútra, kde je drevo v neustálom kontakte so zeminou, je dobré chrániť ho vhodnou hydroizolačnou fóliou, napríklad nopovou – pripevnite ju nopmi smerom k drevu, aby okolo nehol mohol prúdiť vzduch. Ak nemáte radi plasty, môžete fóliu vynechať, no v takom prípade počítajte s kratšou životnosťou drevenej ohrady.
Ako postupovať pri realizácii
Vyvýšený záhon nie je veľký kvetináč. Na rozdiel od kvetináča totiž nemá dno, ale obsah záhona je priamo spojený s pôdou pod ním. Najskôr si vyznačte plochu určenú na vyvýšený záhon (napr. špagátom). Odstráňte trávu a hornú vrstvu pôdy asi do hĺbky 30 až 50 cm. Mačinu a pôdu si odložte, neskôr ju využijete pri vypĺňaní záhona. V prípade drevenej konštrukcie je vhodné chrániť jej spodnú časť pred vlhkosťou – vykopte po obvode záhona ryhu a vyplňte ju štrkom, ktorý bude slúžiť ako drenáž.
Na samotnú konštrukciu môžete použiť drevené hranoly, dosky alebo palety. V podstate ide o akýsi malý plný plot – v rohoch a prípadne aj na dlhších stranách záhona osaďte nosné stĺpiky (hranoly), na ktoré zvonka priskrutkujete výplň z dosiek, plných paliet alebo z tenších hranolov. Drevo potom natrite podľa návodu. Na dno záhona položte pletivo s malými okami ktoré zabráni, aby sa dovnútra dostali krty a hraboše. Vnútornú stranu stien je dobré vyložiť nopovou fóliou – jednak bude chrániť drevo pred vlhkosťou z pôdy, jednak obmedzí odparovanie vody z výplne záhona. Fóliu môžete upevniť na hornom okraji napr. pomocou skrutiek a oceľového pásu.
Dôležité je, čím a ako záhon vyplníte
Správna výplň vyvýšeného záhona ja tvorená tromi vrstvami biologického materiálu, z ktorých každá má svoju funkciu:
Prvú vrstvu
- (asi tretinu výšky) tvoria konáre, prípadne aj tvrdé stonky, môžu sa skombinovať tiež s podkladom z kartónu. Základnou úlohou tejto vrstvy je zadržiavanie vody.
Druhá vrstva
- (minimálne do dvoch tretín výšky záhona, môže byť aj vyššia), by mala obsahovať organické zložky, ktoré sa budú postupne rozkladať a slúžia ako zásobáreň živín. Môže ju tvoriť zmes mačiny (trávou dolu)a nevyzretého kompostu, kuchynský odpad, tráva a listy zo záhrady prekladané pôdou, prípadne skombinované aj s hnojom či popolom.
Treťou vrstvou
- môže byť vyzretý kompost a na záver záhradný substrát, ale aj zemina z pozemku zmiešaná s preosiatym vyzretým kompostom v pomere 1 : 1.
Vnútro záhona teda tvorí množstvo postupne sa rozkladajúcej organickej hmoty, ktorá vytvára teplo a veľmi výživnú pôdu. Dôležitý je však aj jeho povrch, ktorý by mal chrániť mulč – ideálna je slama, ktorá udrží v pôde vlhkosť a zároveň bráni uchyteniu buriny. Môžete mulčovať aj pokosenou trávou, ktorá je zároveň zdrojom živín, pozor však, aby jej vrstva neposkytla útočisko slimákom. Vyvýšené záhony sa nerýľujú, ich povrch sa len prekyprí motyčkou. Na jeseň na ne navrstvite rastlinný odpad zo záhrady – do jari zotlie, čím sa doplnia živiny aj hmota, keďže obsah záhona postupne sadá.
Kedy je ten správny čas?
Najlepšie je založiť vyvýšený záhon na jeseň, prípadne skoro na jar. Ešte predtým však potrebujete nejaký čas na nazbieranie dostatku vhodného materiálu, najmä dreva a kompostu.
Šikovné je tiež vybudovať konštrukciu záhona hoci aj práve teraz a potom ju postupne zapĺňať – najskôr uložíte pletivo a vrstvu konárov, potom urobíte zo záhona dočasný kompost, ktorý budete počas plnenia utláčať a polievať. Keď ho zaplníte do dostatočnej výšky, zasypete ho vhodnou zeminou alebo substrátom, a záhon je pripravený na sadenie.
Zdroj (Source):
Fotobanka GARDEON
