O permakultúrnych záhradách sa v poslednom čase veľa hovorí. Napríklad aj to, že sú to záhrady „pre lenivých“, že nemajú žiadny systém a je v nich neporiadok. Čo z toho je pravda a čo nie? Aké sú permakultúrne záhrady naozaj?
Prečo a načo je nám permakultúra?
Trochu filozofie na začiatok nemôže uškodiť. Podstatu permakultúry (z anglického „permaculture“) vystihuje už jej názov – „perma“, od slova permanentný, v zmysle trvalo udržateľný, a „culture“, čo zo začiatku znamenalo agriculture, teda poľnohospodárstvo, a neskôr sa rozšírilo na kultúru ako takú, to znamená celé naše fungovanie a vzťahy s okolím v tom najširšom zmysle slova. Že z toho nie ste omnoho múdrejší? V preklade do ľudskej reči to znamená také fungovanie, ktoré čo najmenej vyčerpáva nás samých aj okolité prostredie, takže sa všetko dokáže prirodzene obnovovať. Alebo ešte jednoduchšie: treba robiť veci tak, aby ste sa čo najmenej narobili, čo najmenej minuli, a mali pritom čo najväčší úžitok.
Pokiaľ ide o záhradu, znamená to napríklad aj uvedomenie si toho, čo a koľko naozaj potrebujeme, vytvorenie vhodných priestorov a pestovanie len potrebného množstva. Aj to je totiž jedna z ciest ako mať záhradu, ktorá zbytočne nevyčerpáva zem ani nás, z ktorej máme primeraný úžitok (psychický aj materiálny) s vynaložením minimálneho úsilia.
Iný systém
Ak si „poriadnu“ záhradu predstavujete ako dokonale rovné okopané hriadky bez stebielka buriny, potom vám správna permakultúrna záhrada bude naozaj pripadať bez systému. Opak je však pravdou. Vládne v nej veľmi sofistikovaný systém, ibaže na inom princípe. Je to systém inšpirovaný prírodou. Napríklad v lese rastú nielen stromy, ale pod nimi aj nízke byliny a kríky, ktoré sa navzájom podporujú a vytvárajú si vhodné podmienky. Pripadá vám les neupravený? Necítite sa v ňom príjemne? A pritom si len tak rastie, bez rýľovania a pletia… Chce to teda len iný pohľad.
Jednou zo základných zásad permakultúrnej (alebo aj prírodnej) záhrady je fungovanie v súlade s prírodou. Využívanie rovnakých princípov, mechanizmov a vzťahov medzi rastlinami, živočíchmi a mikroorganizmami, ktoré sú si v prírode navzájom prospešné. Ak ich odpozorujeme a použijeme v záhrade, aj ona bude pracovať rovnako samočinne, bez zbytočne vynaloženej námahy a natrvalo.
Pestrosť je cesta
Ďalším dôležitým princípom zdravej prírody, a teda aj správnej permakultúrnej záhrady, je rôznorodosť. Práve vďaka nej je celý systém stabilný. Preto je pre prírodnú záhradu typické zmiešané pestovanie, v ktorom sa škodcovia nešíria tak jednoducho ako v monokultúrach.
Aj vďaka pestrosti sa v permakultúrnej záhrade menej narobíte. No nie je to len taká hocijaká pestrosť. V prvom rade je dôležitý výber druhov a odrôd, ktoré budú na konkrétnom stanovišti prosperovať – zdravá a silná rastlina je totiž odolnejšia. Prednosť sa dáva húževnatým stromom a kríkom, trvalým a viacročným rastlinám, prípadne rastlinám, ktoré sa samé množia, takže ich netreba každý rok prácne sadiť alebo siať.
Okrem toho musíte vedieť, ktoré rastliny sa navzájom znášajú a podporujú a ktorým kombináciám sa naopak treba vyhnúť. Inak povedané, musíte rešpektovať tzv. alelopatické vzťahy, teda vzájomné pôsobenie rastlín. Je totiž výhodné sadiť rastliny v takých kombináciách, aby si navzájom pomáhali – napríklad paradajkám sa darí s kukuricou, zelerom alebo s bazalkou. Veľmi užitočné je pritom kombinovanie zeleniny s bylinkami a kvetmi – napríklad aksamietnica odpudzuje háďatká z cibuľovej zeleniny, kapucínka pomáha proti voškám…
A tu je priestor zamyslieť sa aj na tým, čo skutočne potrebujete, a čo je len nezmyselná móda. Naozaj potrebujete nízko kosený trávnik? Neposlúži vám rovnako dobre, a možno aj lepšie lúka s kvetmi? Navyše je krajšia a je s ňou menej práce. Naozaj potrebujete živý plot zo samých tují? Nebude lepšie vytvoriť ho zo zmesi ovocných kríkov? Určite to bude zaujímavejšie aj užitočnejšie využitie miesta – pre vás, aj pre včely a motýle.
Nie len brať, ale aj dávať
K zásadám permakultúry patrí aj dôsledné využívanie toho, čo nám záhrada dáva, vrátane vracania zdrojov v čo najväčšej miere naspäť do záhrady. Napríklad živiny sa majú vrátiť do pôdy a klasické kompostovanie nie je jediná možnosť. V prírode vytvoria na jeseň opadané listy a odumierajúce rastliny vrstvu organického materiálu, preto sa aj v permakultúrnej záhrade pri zbere úrody nechávajú rastlinné zvyšky na hriadke – v zime chránia pôdu pred mrazom, ktorý by inak zničil pôdne baktérie, dôležité pre jej úrodnosť. Ani hmyz nemá vymrznúť. Príroda predsa nerozoznáva škodlivé a užitočné živočíchy či rastliny. Každý v nej má svoj význam a svoje miesto.
Neodkrývať, zakrývať
V prírode, záhradu nevynímajúc, nie je „nahá“ zem prirodzená. Je to ako pozvánka pre tie najodolnejšie, najrýchlejšie sa množiace rastliny (inak povedané pre burinu) – haló, tu je voľné miesto, tu môžete rásť! Aké je permakultúrne riešenie? Nebojujte proti prírode, ktorej súčasťou je aj burina, ale urobte to, čo má pôda rada – zakryte ju. Nasteľte na ňu slamu, štiepku, lístie… Priaznivých účinkov je hneď niekoľko – zabránite tým erózii pôdy, nebude sa z nej vyparovať vlaha, takže nebudete musieť toľko polievať, a neostane miesto na rast buriny (ani na okopávanie).
Ak by nejaká burina predsa len cez nástielku prerástla, ľahko ju vytrhnete (treba to ale urobiť ešte pred vytvorením semien). Potom ju len nechajte ležať na záhone, aby mu prospela. Pod nástielku môžete prípadne podložiť kartón. Burina, ktorá už v pôde je, cezeň neprerastie. Kartón sa časom spolu s vrchnou vrstvou rozloží a pôdu pohnojí. Rastliny vysádzajte vždy do zakrytej pôdy, a to pestro a dostatočne nahusto, tak, aby ste nenechali miesto pre tie nevítané. A ušetríte si prácu s okopávaním aj s pletím.
Nie je to „záhrada pre lenivých“
Je to skôr záhrada pre vnímajúcich a premýšľajúcich. Aj v permakultúrnej záhrade treba pracovať, ibaže je to iná práca a je inak rozdelená v čase – napríklad s vytvorením vyvýšených záhonov máte najskôr viac práce, než s bežným zrýľovaním hriadok. No neskôr vám zasa prácu zjednodušia a ušetria. Áno, je pravda, že v permakultúrnej záhrade sa nerýľuje ani neokopáva. Ak sa totiž dôležité pôdne mikroorganizmy a živočíchy dostanú na svetlo, zahynú, čo pôde určite neprospeje. Aplikuje sa preto presne opačný prístup, odpozeraný z prírody – na povrch sa pridávajú vrstvy, ktoré postupne zotlejú a vytvárajú tak novú zdravú pôdu, podobne ako opadané lístie, konáre a odumreté zvyšky rastlín v lese. Opäť je to teda práca, len iná a v inom čase.
Základom je dobrý plán
Aby ste sa v permakultúrnej záhrade menej narobili, musíte v nej viac premýšľať a viac si všímať prostredie v záhrade samej aj v jej okolí. Musíte napríklad vybrať vhodné rastlinné druhy na vhodné miesto a vhodne ich skombinovať, vysadiť stromy tak, aby netienili tam, kde potrebujete mať slnko, postaviť záhradný domček tak, aby ste sa po záhradné náradie zbytočne nenachodili a prípadne ho využiť aj na vytvorenie tienistého miesta na oddych… Ak chcete byť „permaklultúrni“ už od začiatku, už v tejto fáze by ste mali uvažovať o všetkých prvkoch tak, že z nich chcete mať čo najväčší úžitok pri vynaložení minimálnych nákladov a námahy. Najlepšie sú preto pochopiteľne tie, ktoré vám vydržia čo najdlhšie.
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady je ako skladať puzzle, kde každý dielik – či už je to garáž, altánok, záhradný domček, skleník – musí presne zapadnúť do celkového obrazu. Umiestnenie každej stavby treba starostlivo zvážiť, aby sme čo najlepšie využili prírodné zdroje a vytvorili harmonický a funkčný celok.
Umiestnenie podľa svetovej strany
- Južná strana
Južná strana záhrady ponúka maximálne využitie slnečnej energie, a preto je optimálna pre stavby, ktoré vyžadujú teplo a svetlo. Môžete tu umiestniť napríklad skleník, v ktorom predĺžite vegetačné obdobie a dopestujete teplomilné rastliny. Zimná záhrada na južnej strane poslúži ako pasívne vykurovaný priestor na relaxáciu a pestovanie.
Ak plánujete stavbu domu, južná orientácia obytných priestorov vám pomôže znížiť náklady na vykurovanie. Nezabúdajte však, že v lete môže na južnej strane dochádzať k prehrievaniu, preto je dôležité zabezpečiť tienenie, napríklad pomocou listnatých stromov, markíz alebo žalúzií na terase.
- Severná strana
Severná strana vašej záhrady, kam dopadá minimum slnečných lúčov, predstavuje ideálne miesto pre stavby, kde je žiaduce chladnejšie prostredie. Umiestnenie garáže na severnej strane ochráni vaše auto pred prehrievaním, zatiaľ čo v dielni si udržíte stabilnú teplotu pre náradie a materiály.
Kompost umiestnený na severe sa bude rozkladať pomalšie, čo môže byť v niektorých prípadoch výhodou. Severná strana záhrady ponúka tiež vhodné podmienky pre pestovanie tieňomilných rastlín, ktoré by na priamom slnku neprospievali.
- Východná strana
Východná strana vášho pozemku vás privíta ranným slnkom a preto je častým miestom pre terasy, altánky a prístrešky, kde si môžete vychutnať príjemné raňajky pri východe slnka. Ak umiestnite spálne na východ, zobudíte sa s prirodzeným svetlom a budete mať energiu do nového dňa.
Východná strana je tiež vhodná na pestovanie rastlín s miernymi nárokmi na slnko, ktoré ocenia ranné svetlo, ale neobľubujú poludňajšiu horúčavu.
- Západná strana
Západná strana pozemku je zaliata popoludňajším a večerným slnkom, čo z nej robí ideálne miesto na relaxáciu a vychutnávanie si západu slnka. Umiestnite sem terasu alebo altánok a vytvorte si tak priestor na pokojné posedenie s rodinou a priateľmi. Obytné priestory orientované na západ budú mať príjemné svetlo počas celého dňa.
Západná strana s popoludňajším slnkom vytvára ideálne podmienky pre pestovanie rastlín, ktoré milujú teplo a svetlo, no zároveň potrebujú ochranu pred prudkým poludňajším slnkom. Sem môžete umiestniť napríklad paradajky, papriky, uhorky, ale aj bylinky ako rozmarín, tymian či levanduľa, ktoré ocenia teplé a slnečné prostredie.
Slnečné miesta a tienenie
V permakultúrnej záhrade je dôležité pracovať so slnkom a tieňom. Stavby môžu byť strategicky umiestnené tak, aby poskytovali tieň pre rastliny a vytvárali chladné zóny v záhrade. Napríklad, dom orientovaný na juh môže v lete tieniť zeleninovú záhradu a chrániť ju pred prehriatím. Stena záhradného domčeka môže poskytnúť tieň pre tieňomilné rastliny ako hosty, paprade alebo rododendrony.
Pri plánovaní tienenia je dôležité zvážiť aj ročné obdobia a pohyb slnka. V zime, keď je slnka menej, môže byť žiaduce, aby slnečné lúče prenikali do záhrady a ohrievali ju. Naopak, v lete je potrebné zabezpečiť dostatok tieňa, aby sa rastliny a pôda neprehrievali. Tienenie môžeme zabezpečiť nielen stavbami, ale aj výsadbou stromov a kríkov, pergolami s popínavými rastlinami alebo použitím tieniacich plachiet.
Stromy a kríky
Stromy a kríky sú v permakultúrnej záhrade nenahraditeľné. Nielenže dotvárajú jej estetický vzhľad, ale plnia aj mnoho praktických funkcií, aj v súvislosti s umiestnením stavieb. Výsadba listnatých stromov na južnej a západnej strane domu napríklad poskytuje v lete príjemný tieň a ochladzuje okolie, čím znižuje potrebu klimatizácie. V zime, keď opadajú listy, prepúšťajú slnečné lúče a umožňujú pasívne vykurovanie. Ihličnaté stromy na severnej strane domu zase vytvoria vetrolamový pás, ktorý ochráni záhradu pred studenými severnými vetrami a zníži tepelné straty.
Živé ploty z kríkov a stromov sú skvelou alternatívou k plotom z neživých materiálov. Nielenže ohraničia váš pozemok a vytvoria súkromie okolo terasy či altánku, ale poskytnú aj útočisko pre vtáky, hmyz a drobné živočíchy, čím prispejú k biodiverzite v záhrade. Okrem toho, živé ploty tlmia hluk z okolia, filtrujú prach a zlepšujú kvalitu ovzdušia. Výber vhodných druhov stromov a kríkov závisí od lokálnych podmienok a vašich preferencií. Nebojte sa experimentovať a kombinovať rôzne druhy, aby ste vytvorili pestrú a funkčnú záhradu, ktorá bude v harmónii s vašimi stavbami.
Ďalšie faktory:
- Svahovitosť pozemku: Využitie terénu na pasívne vykurovanie a chladenie, zber dažďovej vody.
- Vodné prvky: Umiestnenie jazierok a potokov v blízkosti stavieb pre zlepšenie mikroklímy a estetiky.
- Prístup k stavbám: Zabezpečenie pohodlného prístupu k stavbám aj v nepriaznivom počasí.
- Materiály: Využívanie prírodných a lokálnych materiálov s nízkym dopadom na životné prostredie.
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady je komplexný proces, ktorý vyžaduje dôkladné plánovanie a zohľadnenie všetkých faktorov. Správne umiestnenie stavieb prispieva k vytvoreniu harmonického a udržateľného prostredia, ktoré prospieva ľuďom aj prírode.
Materiál stavby
Pri stavbe garáže, prístrešku, altánku či záhradného domčeka uprednostnite prírodné materiály, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a harmonicky zapadajú do prírodného prostredia.
Drevo je obnoviteľný materiál, ktorý sa ľahko opracováva a má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Pri výbere dreva dbajte na jeho pôvod a uistite sa, že pochádza z udržateľne obhospodarovaných lesov.
Kameň je ďalším skvelým materiálom pre permakultúrne stavby. Je trvácny, odolný a má výbornú schopnosť akumulovať teplo. Využiť ho môžete na stavbu múrov, základov, oporných múrikov, ale aj na vytvorenie suchých múrikov, ktoré poskytujú útočisko pre hmyz a plazy.
Použitie týchto materiálov nielenže zapadá do permakultúrneho konceptu, ale aj minimalizuje negatívny dopad na životné prostredie.
Zber dažďovej vody
V permakultúrnej záhrade sa snažíme o čo najefektívnejšie využitie všetkých zdrojov, a to vrátane dažďovej vody. Strechy garáží, prístreškov a záhradných domčekov sú ideálne na jej zber. Dažďová voda je cenným zdrojom, ktorý môžete využiť na zavlažovanie záhrady, čím šetríte pitnú vodu a znižujete záťaž na kanalizačný systém. Na zber dažďovej vody sa používajú sudy, nádrže alebo cisterny, ktoré sa umiestňujú pod odkvapy.
Zelené strechy na domoch a garážach sú ďalším skvelým spôsobom, ako využiť dažďovú vodu a zároveň zlepšiť mikroklímu a biodiverzitu. Zelené strechy sú strechy pokryté vegetáciou, ktorá zadržiava dažďovú vodu, znižuje teplotu v lete a izoluje v zime. Zároveň poskytujú biotop pre hmyz, vtáky a drobné živočíchy, čím prispievajú k biodiverzite v záhrade. Okrem toho, zelené strechy zlepšujú estetický vzhľad stavby a vytvárajú príjemné prostredie na oddych.
Zelené strechy sa dajú realizovať nielen na domoch, ale aj na garážach či záhradných domčekoch. Pri ich realizácii je dôležité zvoliť vhodný typ vegetácie a zabezpečiť dostatočnú nosnosť strechy. Sú skvelým príkladom toho, ako môžeme v permakultúre prepojiť funkčnosť a estetiku s ohľadom na životné prostredie.
V permakultúrnej záhrade je hneď na začiatku dôležitý dobrý plán, v ktorom na nič nezabudnete a všetko bude na tom najvhodnejšom mieste. A takýto plán si vyžaduje čas, pozorné vnímanie okolia, premýšľanie o rôznych potrebách a možnostiach riešení.
